Začátek Konce (3. díl)


Ked sa Mišo zobudil slnečné lúče silno svietili do izby a zaslepovali. Vstal z postele rýchlo sa obliekol už nebol taký unavený. Višiel von z izby pozrel sa do spálne a hosťovskej izby či tam nie je jeho sesternica. Ale nebola tam obidve izby boli prázdne. Zrazu začul hlasy z prízemie. Mišo ich hneď spoznal bola to Silvia a jeho starká. Potešil sa a zbehol dole po schodoch ku nim. Ked dole sadol si k starkej ale prekvapilo ho že tu Silvia sedí. „ No tak čo ako si sa vyspal?“ milo sa spítala jeho starká. „ Dobre len ma ešte kus bolí hlava. A čo sa vlastne stalo?“ prehovoril Mišo. „Mal si šťastie že tam bola tvoja milá sesternica lebo bohviečo sa mohlo stať.“ povedala jeho starká a odišla do kuchyne. „ Čo sa vlastne stalo?“ prekvapene sa spítal Silvii. „ Pod von. Tam ti všetko vysvetlím.“ navrhla jeho sesternica. Prišli pred dom sadli si tam kde on a a Silvia odpadli. Silvia začala rozprávať: „ Takže ja si pamätám len to ako sme tu sedeli a potom len to ako som sa zobudila sedela som na zemi pri tom starom dome. Strašne am bolela hlava a ty si ležal pre dverami toho domu a krvácali ti ruka…“ vtom Mišo pozrel na svoju ruku a na predlaktí mal jazvu. Vôbec si to nevšimol. Jeho sesternica pokračovala v rozprávaní „… tak som zavolala starkú. Tá zavolala sanitku ale keď došla sanitka zobrali sme ta domov. Doktor ta vyšetril a povedal že si bol len unavený.“ Mišo začal rozmýšľať o veciach ktoré sa stali a zahľadel sa smerom kde stojí ten starý dom nevidel ho ale živo ho videl ten dom dobre poznal. Vela krát v ňom hrali skrývačky alebo iná hry alebo v ňom len tak sedeli. Vravelo sa že v tom dome straší ale my sme tomu neverili. Mišo pocítil že by už mal povedať Silvii pravdu prečo sa stali všetky tieto veci. „ Sisa.“ začal jej bratranec „ Musím ti niečo povedať.“ pokračoval Mišo rozpačito. „ Len hovor.“ podporila ho Silvia a zvýšila pozornosť na to čo bude hovoriť. Tak jej bratranec zas prehovoril: „ Vieš čo si mi hovorila na stanici že si nevedela spať a čo. Tak viem čo si videla.“ povedal Mišo a Silvia ho hneď prerušila. „ A… ale… no dobre hovor ďalej.“ prekvapene vyhŕkla Mišova sesternica „ Nó je to zložité minule som na nete čítal. Fúú…. ani neviem ako to mám povedať. Bol som na takej satanistickej stránke a tam som čítal že budú dvaja v posvätný čas 19.6.2007 majú dve nevinné nepoškvrnené duše vypustiť zlo z minulosti a potom sa zatratiť.“ Mišo to vyslovil povedal to uľavilo sa mu ale aj mu bolo zle lebo sa to dozvedela Silvia a určite to pre ňu bude zlé. Ale aspoň to vedela a bude na to pripravená.

Silvia nič nepovedala len sa postavila a odišla išla smerom kde stál veľký a starý dub často pri ňom sedávala keď mala zlú náladu alebo sa niečo zlé stalo a Mišo tak isto. Silviin bratranec išiel dnu do domu musel niečo vybaviť lebo toto je jeho posledný den tak si to iba myslel. Ked vošiel dom bol prázdny starká išla do Košíc. Jeho starká bývala v malej dedinke pri Košiciach. Mišo si pomyslel že ju ani neuvidí a pri tom sa snou ani nerozlúčil. Prišiel do hosťovskej izby kde teraz býval. Zobral mobil a napísal svojej kamarátke Miše že sa snou lúči že ho už nikdy neuvidí a priznal sa jej čo k nej cíti že ju ľúbi veľmi ho to bolelo.

Vyšiel pred dom bolo pol deviatej a pomali sa zotmievalo starká im dovolila bit von do desiatej ale to bolo už aj tak jedno pretože už ich nik neuvidí už nikdy sa nevrátia idú preč.

Mišo išiel pre Silviu bola pri starom dube ešte stále. Podišiel k nej a sadol si vedľa nej „ Silvia musíme isť.“ povedal smutne Mišo. „Ale ja nechcem ísť. A ako vieš že to je pravda len tak si to čítal na internete.“ Silvia a myšlienkou že sa to nemusí stať. „No áno.“ súhlasil Mišo a pokračoval „ Ale spomeň si na to čo si videla. Na ten tieň a na to čo si cítila. Aj teraz to cítiš to je znamenie Silvia. Nemáme na výber.“ povedal Mišo a vstal. „ Jáj dobre no verím ti stane sa to zatratíme sa ale kedy ako celé to nechápem.“ zmetene pohovorila Silvia. „ Vieš Silvia..“ začal pomali jej bratranec „… ani ja to celkom nechápem celé sa to stalo prirýchlo ale nijak sa tomu nebránim viem že sa stím nič nedá robiť a tiež ma to neteší. viem čo cítiš. No vieš Silvia všetko je predurčené nič sa nedeje len tak bez dôvodne. Buď si nás to nájde alebo my prídeme k nemu a …“ Mišo nedokončil vetu nechcel to povedať nechcel na to myslieť nechcel aby sa to stalo. Silvia ho pochopila a všetko pochopila kde sa to má stať a prečo vždy mala rada to miesto niečo ju k nemu priťahovalo. Bol to ten starý dom.

A tak obidvaja kráčali k tomu domu bolo to posledné čo urobili. Kráčali spoločne k tomu domu a mysleli na to čo by bolo keby sa toto všetko nestalo.

Sdílejte článek

Nový komentář