Začátek Konce (2. díl)


Ked tam prišli bola už tma a nikto ich nečakal tak išli ku starkej. Pouličné lampy tam neboli cestu im osvetľovali len matné svetielka z domov. Už boli pár metrov pred domom keď zrazu Silvie povedala „Poďme sa prejsť. Čo povieš? Aj tak máme ešte 2 hodiny.“ Išli skorším autobusom lebo sa im nechcelo čakať preto ich nikto nečakal mali prísť iba o 11. „No a kde pôjdeme?“ nesúhlasne sa spítal Mišo. “Hmmm…“ tvárila sa Silvia ako by rozmýšľala ale presne vedela kde pôjdu „…čo tak na cintorín?“ Navrhla Mišova sesternica s potmehúdskym úsmevom na tvári. „Jáj dobre už. Komu sa chce ísť na cintorín nie že by som sa bál…“ Mišo sa naozaj bál pri slove cintorín ho striaslo ale nechcel to dať najavo a ešte mal jeden dôvod neisť na cintorín niečo čítal a to ho strašilo ale nechcel to povedať Sise ale už sú v tom obaja niečo musí spraviť „…ale nechce sa mi šliapať ten kopec a je tma. A ináč som unavený z cesty.“ dokončil Mišo a sadol si na lavičku pred dom. „ Ale. Mišo pod prosím. Veď vieš aká som.“ poprosila Silvia svojho bratranca a sadla si vedľa neho. „ No dobre. Ale sľúb mi že ma už nebudeš takými hlúposťami otravovať.“ Mišo vstal a pozrel na Sisu a čakal na odpoveď ale tej sa mu nedostalo iba jeho sesternicu striaslo akoby ňou niečo prešlo. „Hej Sisa je ti niečo?“ prekvapene sa spítal Mišo a kľakol si pred jeho sesternicu.

Silvii sa iba zatočila hlava omdlela a padla na zem. Padla ako by bola iba vzduch. Mišo pocítil to isté a padol vedľa svojej sesternice. Ale on sám vedel že to bolo oveľa viac ako pokrvné puto čo ich spájalo. Bolo to viac. Boli predurčení aby ich život bol zatratený pre krvilačné zlo. Aby oni dvaja obyčajní ľudia s neobyčajnou nevídanou mocou ktorú s sebe mali ešte pred tím ako sa narodili a ktorú ešte neobjavili. Ktorá mala byt použitá bez ich dovolenia a oni mali bit zatratený do večného života z ktorého by sa nevedeli dostať a ich poškvrnené neoslobodené duše bi putovali po nekonečnej a nedosiahnuteľnej ceste po spáse.

Mišo sa prebudil bol to ako zlí sen to všetko čo sa stalo. Obzrel sa okolo seba spoznal to bol u starkej v jednej z hosťovských izieb. Jeho starká mala krásny dvoj poschodový dom. Na prvom poschodí je obývačku, hala, jedálna a kuchyňa. A na druhom poschodí je ďalšia kúpeľňa, dve hosťovské izby a dve spálne. A ešte niečo tento dom je z 18. storočia a ani raz neprešiel rekonštrukciou a je ako nový. Akoby v ňom boli nejaké čary ktoré ho držia po kope. Muž ktorý bol predal starkej tento dom bol už starší a hovoril že tento dom je preňho priveľkí. Ked starká chcela nájsť toho muža a spítat sa ho na tento dom tak ho nenašla akoby sa vyparil. Zrazu nikde nebol nikto ho nepoznal. Mišo až teraz pochopil kto bol ten muž posol zla. Všetko teraz zapadalo do seba Mišo všetko chápal. A vedel že sa s tím už nič nedá robiť.

Začul ako sa rozpráva nejakí muž s jeho starkou asi to bol lekár. „…bude zdraví len musí aspoň den ležať v posteli…“ začul Mišo lekára „A čo bude so Silviou?“ spítala sa rozpačito jeho starká. Potom už nič nepočul lebo odišli do dole do obývačky. Mišo si to tak myslel lebo začul nejaké kroky dolu po schodoch. Asi chcel lekár povedať jeho starkej niečo dôležité keď zišli do obývačky. Nad ničím iným sa Mišo netrápil lebo ho strašne bolela hlava išla mu prasknúť. Zaspal s myšlienku čo sa stalo s jeho sesternicou.

Sdílejte článek

Nový komentář