Vodavod…a?


"Pane, ste si istý, že im to nemáme povedať? Ešte je čas…"
"Nie! Už nie je čas. Zavolajte najbližším aby nepili vodu a… Odídte. Niekam ďaleko. Ak o tom čo len ceknete…!"

Vystúpili z auta na dokonalý trávnik do dokonalej záhrady aby narušili dokonalý víkend dokonalej rodinke. Aj mne je to ľúto. Ale čo sa dá robiť keď niekoho bolí zub, že? Áno, presne tak. Narušili toto všetko pretože jej otca bolel zub a keďže Daniel a Ivy sú zubári prišli za nimi. Sarah sa porozhliadla okolo. Naozaj bolo všetko také dokonalé ako z časopisu. Videla, že tam so svojimi rodičmi- Mirom a Eleanor- nezapadajú.
Poďme preč! zakričala v duchu.
"Ahojte!" zdraví Eleanor s umelým (dokonalým) úsmevom na tvári.
"No vitajte." zdraví Ivy s menším nadšením na tvári. Nasledujú bozky na obe líca a potom sa všetci nahrnú dnu.

"Aká bola cesta?" dokonale umelo sa zaujíma Daniel. "Dobrá, všetci sú doma, takže dobrá. Trvalo mi to iba 2 hodiny 10 minút." 
No tak to je super. Pomyslí si otrávene Sarah a zje ďalšiu palacinku. Domov,domov,domov!
"Tak sa poďme pozrieť na ten zúbok, Miroslav. Čo povieš?"
"Musím ísť s vami do ordinácie??" opýta sa Sarah.
"Mm, nie nemusíš."
"Tak čaute!" pozdraví ich a zmizne vo dverách. V tomto meste nikdy nebola len tak vonku. Bude fajn ho spoznať. Aj ludí tu bývajúcich. Teda keby tu nejaký boli… Krok, krok,krok. Všimne si, že je sama na ulici. Ale čo, je sobota a toto je malé mesto. Všetci sú asi natlačený na kúpalisku alebo v osobnom bazéniku.
Prečo nemajú bazén? Celkom by som sa hodila  do tej vody. Prechádza mestom, obchody zatvorené, ihriská prázdne.  Vždy sa jej videli  prázdne detské ihriská strašne strašidelné.  Keď nebol počuť ani smiech, ani plač, len húpačky neviditelne húpal vietor. A potom, medzi domami, v tieni… Stál… čo to je? človek??

A ten… človek sa vidal smerom k nej ťarbavým krokom, od steny k stene.
Asi nejaký opilec… Nie, to nebude opilec. Pomaličky sa približuje. Má na sebe plavky a mokré vlasy z ktorých kvapká voda. Ale tu obyčajnosť končí. Vlasy sú velmi zvláštne modré, pokožka tiež. Pery fialové a oči bez dúhovky. Sarah spraví krok späť, potom druhý. A dá sa do behu. Nie, ona sa nebude hrať na hrdinku. Pretože z tieňa vychádzajú ďalšie takéto individuá. Preto jednoducho beží, čo najrýchlejše. Samozrejme, tie potvorky za ňou. Obhliadne sa…
Sakra, sakra, sakra!!

No jo, hodí šprint a konečne vidí dom. Avšak nikde nevidí ich auto. To znamená, že odišli a ju tu nechali samú?! V tomto divnom meste?? Vbehne do domu a zamkne. Potom rýchlo na horné poschodie. Vletí rovno k balkónu aby ho zavrela a ako ho zaviera šmýka sa a udiera si hlavu. Padá do bezvedomia….

Sarah sa preberá približne o hodinku neskôr, stále na dlážke. Rozmýšla prečo je tu….
Tí ľudia… Mama, oco! Sakra, chcem ísť domov!!! Rozplače sa. No tak, má 14. Môže plakať. Plače a plače, kým ju nenapadne, že to bol možno len sen. Veď sa prebrala na dlážke, je celkom možné, že sa jej to snívalo. Utrie slzy a zíde dolu. V dome stále nikoho niet. Nakukne na chodbu a na dvere. Sú z mliečneho skla, vidí tam postavu a Shelly, ich psa. Postava je bosá, má modré nohy. Berie Shelly na ruky a… Mňam…. Sarah otočí hlavu no nehne sa z miesta. Náhle sa tá modrá vec skrčí a pozrie cez jednu obyčajnú tabulku skla dnu. Zbadá ju a začne byť do dverí. Sarah Beží po schodoch no počuje, ako sa Oni dostali dnu, počuje ich kroky za sebou, aj ich dych. Cíti ich a spolu s nimi svoj strach. Rýchlo vbehne do kúpelne a zamkne sa.
Do prdele! Sakra! Sakra! Čo teraz?! Pustí vodu z kohútika. Je zvláštne modrá.
Zadrž! preblesne jej hlavou. Tí ludia sú všetci mokrí a väčšina je v plavkách. Sú modrí, tak ako aj voda. Tá voda musí byť infikovaná!

No super! Zomriem. Na stopro. Ale čo ak to nie je tou vodou? Ako to zistím?  Chvílku rozmýšla a potom ucíti na nohe šteklenie. Je to myš.
Prepáč.

Chytí ju a strčí do vane. Čím ťa ale potom zabijem? Sarah prekutáva skrinky až nájde nožnice. Fajn. Ideme na vec! Pustí do vane vodu a o chvíľku je myška úplne mokrá. Zastaví teda prúd a čaká. Chvílku myš behá a hladá únikovú cestu, potom spomaluje až spadne na dna s nožičkami otrčenými dohora. Tú vodu teda piť nebudem. pomyslí si a odvracia sa od vane. Sklapne záchodovú dosku a sadne si. Je jasné, že vody sa nemôže ani dotknúť. Tiež je jasné, že ak odomkne, vpustí dnu tých infikovaných a ona zomrie. Skočiť z okna nemôže, pretože je to a) príliš vysoko b) ak by to prežila určite by si zlomila nohu a vtedy sa ťažko uteká c) ak by sa jej nič nestalo tie veci sú aj vonku. Takže stvrdla v meste zamorenom príšerami, v kúpelni, bez možnosti úniku s mŕtvou myšou vo vani. Ale je naozaj mŕtva?! Sarah kukla na myš a očakávala, že bude naďalej ležať s nožičkami do vzduchu ale neležala. Znovu sa snažila uniknúť, tentokrát agresívnejšie. Chvostík mala namodraný. Sarah si ju pridržala toaletným papierom a oholila ju. Pokožka bola modrá. Vzala nožnice a… nedokázala to. Ale musela, pretože časom by si myš našla cestu von. A tak sekla. Ruky aj tričko mala od krvi, končeky vlasov tiež. Rozplakala sa, utrela a vo vrecku nahmatkala cigarety a zapalovač. Jednu si zapálila a potiahla. Nie, nebolo jej lepšie. Skôr horšie, pretože teraz mohla fajčiť, no keby tu boli rodičia, hneď by jej ju vzali. Otvorila okno a vyhodila ju von, priamo na jednu modrú príšerku a tá vzplanula.

Kiš-kiš. Dobre ti tak ty jedna…. Otvorila ústa. Horieť začali všetci ktorých sa plameň čo len dotkol a samozrejme, tí čo horeli narážali do stien domu. O chvílu už horela štvrtina dolného poschodia.
JA TU UHORÍM!!! spanikárila. Plakala, kričala a nadávala. Cez škvárku pod dverami sa k nej blížil dym. Začala si trhať vlasy ale keď už dym aj ucítila hodila k dverám uterák. Sakra! Sakra!! SAKRA!!! Začalo jej byť teplo a potom… Dvere začali horieť. Plakala, naozaj strašne moc. Ona tu uhorí! Zomrie! Nikdy sa nebude rozplývať nad Ashtonom Kucherom, nebude pozerať MTV ani kecať s kamoškami. Zhorí! Zomrie! Načo sem liezli?! Načo?!?! Ako plakala ani si neuvedomila, že vonku trúbi auto. Až keď už nemohla dýchať sa vyklonila von z okna. A tam stálo auta, bez strechy, v ňom človek.
"SKOČ!" zakričal.

A ona skočila. Naokolo pobehovali tie veci, no ona bola v aute. Strecha nad ňou sa zatvárala a ona mohla dýchať. Prežila… No na ako dlho?????

Sdílejte článek

  1. Profilový obrázek
    IssabellaSwan 14 července 2008 v 11:27

    Mno, takze citala som aj lepsie, ale zasa na druhu stranu aj horsie. V dialogoch som sa trochu stracala, takze to by sa mohlo troska vylepsit. Niektore veci si strasne rozoberala, napr. to s tou mysou 😀 a niektore si zasa len tak odflakla a napisala ich narychlo. Ale celkom sa mi to pacilo, mohlo by byt aj pokracovanie aby sme sa dozvedeli co bolo s tou vodou a ci prisery ovladli cely svet alebo sa ich ludstvo zbavilo…. Uff som sa nejako rozpisala

    Celkove hodotenie: Chválitebné

     

Nový komentář