Tábor


"Čo si ma?!"

"Prihlásila do tábora v lese. No nie je to super?"

"Nie, to rozhodne nie! Ak si myslíš, že bude super 7 dní v lese, bez wécka, normálnej sprchy, chladničky, mäkkej postele, 21 storočia, elektriny a mojich kamarátiek tak sa mýliš!" povedala Sue a naštvane pozrela na mamu.

"Konečne si užiješ trochu prírody a odpočinieš si od tých svojich kamošiek. Uvidíš, že to bude super! Bude sa ti tam páčiť a nájdeš si nové kamošky. " usmiala sa mama a začala baliť svoju dcéru.

"Hej, čo to robíš?!" opýtala sa Sue a prisadla tašku.

"Ako čo to vyzerá? Balím ti kufre!"

"Čooooo? Ty ma vyhadzuješ?"

"Ach nie…. Zajtra odchádzaš." Oznámila jej mama a odsotila ju z tašky.

"Už zajtra? Skoro si mi to povedala. Napadlo ťa vôbec, že tam nechcem ísť?" opýtala sa vyčítavo.

"Áno. Preto som ti to povedala až teraz. Mala by si sa vyspať, autobus príde o 7 ráno."

"To je pre mňa ešte hlboká noc."

"To zvládneš…"

"Ale…" začala Sue.

"Žiadne ale slečinka. Ideš tam či sa ti to páči alebo nie!"

"Ale keď…"

"Mlč. Ideš a hotovo!" týmito slovami ukončila Sukina mama debatu a ďalej balila svojej dcére tašku.

 

Nasledujúce ráno bolo sychravé. Sue sa obliekla a potom sa dovliekla do kuchyne. Rýchlo si spravila hrianku a začala jesť. Vonku sa spustila riadna búrka. Pozerala von oknom. Stálo tam dievča. Malo namodravú pokožku a prázdne očné jamky. Sue otočila hlavu. Pohľad na to bol fakt odporný. Jedla ďalej. Potom si uvedomila, čo videla a rýchlo sa zase pozrela do okna. Nikto tam však už nebol. Pomyslela si, že sa jej to len zdalo a odišla do svojej izby.

-Sedem dní pod stanom. Ešte šťastie, stany nám dajú oni, inak by som pod ťarchou tých batohov zdochla…-prebleslo jej hlavou a vzala zo stola mp3.

"Je čas ísť, miláčik! Autobus je už tu!" zakričala zdola mama.

"Už idem." zamrmlala, vzala batohy a pobrala sa dole.

"Maj sa pekne." zaželala jej mama keď zišla dole.

"Tam sa mať pekne nemôžem…"povedala Sue a objala mamu.

"Uvidíš, že odtiaľ nebudeš chcieť odísť. Ahoj, zatiaľ!"

"Čau." Odzdravila Sue a vyšla von. Autobus mal čierne sklá, takže nebolo vidieť dnu. Pri dverách stál pravdepodobne vedúci. Usmieval sa. Na béžovej košeli mal vyšité ZVM.

"Čo je ZVM?" opýtala sa vedúceho.

"Združenie veriacej mládeže. To je snáď jasné, no nie?" odpovedal jej. "Ty si Sue?" opýtal sa a vytiahol papier s menami.

"Hej. Eh, veriacej mládeže, ktorá verí v čo?"

Vedúci sa zasmial a niečo si zaškrtol do papiera. Šťuchol Sue aby sa pohla ďalej. Sue sa porozhliadla po autobuse. Hneď jej bolo jasné, v čo verí táto mládež. V Boha. V Boha, ktorí ani nemá meno. Všetci vyzerali priveľmi slušne pre Sue. Ona, ktorá je zarytou metalistkou a neveriacou. Jej najsvetlejšie oblečenie je šedé. Hodila sa na najbližšie sedadlo a vytiahla z vrecka mp3. Autobus sa pohol a tak si dala do uší slúchadlá a pustila si nejakú pesničku. Neskončila ani prvá, keď za ňou prišiel vedúci. Až teraz si všimla odznak, ktorý mal pripnutý na košeli. Volal sa Marek. Vytiahla si z  ucha jedno slúchadlo a pozrela na neho.

"Tebe niekto zomrel?" spýtal sa.

"Nie. Prečo?" divila sa.

"Uhm, pretože si celá v čiernom. A čo to máš v ušiach?" pokračoval. Bol odporný ako červ.

"Slúchadlá."

"Daj to sem." Povedal a nastavil ruku. Sue mu to podala. "Dostaneš ich na konci tábora. Máš rada hudbu?" zaškeril sa.

"Hej." Odpovedala a zvraštila obočie.

"Výborne." Usmial sa a odišiel dopredu. "Hej decká, všetci ideme spievať sedmičku!" zakričal, potom odpočítal a celý autobus začal spievaťň a Bohovi. Pre Sue to boli tie najhoršie muky aké kedy zažila. Nepriala si nič iné, len aby sa to už skončilo. O niečo neskôr do autobusu nastúpili 2 baby. Jedna starostlivo učesaná a oblečená do modrej a druhá totálne strapatá a v čierno červenej. Tá prvá hneďčenej a učesanej takmer rovnako. Sue sa porozhliadal po autobuse. Jediné voľné miesto bolo vedľa nej. hlúpu piese zaujala miesto po boku nejakej hlupane, oble

"Máš tu voľné?" spýtala sa.

"Hej. Prisadni si." Usmiala sa Sue.

"Ty si metláčka?" opýtala sa.

"Hej. Typujem, že aj ty." Odpovedala Sue.

"Jasné. Som Diana. A ty?"

"Sue. Ako si sa dostala do tohto koncentráku?"

Diana sa zachichotala a potom povedala: "To vieš, celá rodina verí v Boha a moja sestra je hotový anjel. Samozrejme, mama chcela aby sme išli do tábora spolu. Ja som bola za nejaký obyčajný nudný tábor ale tuto Mária chcela ísť sem. Vraj ma tu preprogramujú z čiernej na bielu. Keďže som bola vždy doslova čierna ovca rodiny, vyhrala Mária. Ona bola, je a vždy bude totálne perfektná. A ty si sa sem ako dostala?"

"No, mne povedala mama včera, že sem idem. Nepáči sa jej, že som metláčka a že moje najsvetlejšie oblečenie je šedé. Chce aby som bola tuctové dobré dievčatko. Ktoré verí tým žvástom čo hlása cirkev. Inak dávaj si bacha na Mária, je to hnusný, podlý odporný hajzel, ktorý mi vzal mp3 a…." Sue sa rozhovorila a debata živo pokračovala takmer celú cestu. Keď nachvíľu zavládlo ticho, bolo to iba kvôli Márii ktorá sa snažila odpočúvať.

-Možno že to tu nakoniec nebude také hrozné, ako sa na začiatku zdalo…- pomyslela si Sue a hľadela von oknom. Cesta bola čoraz horšia, čoraz častejšie museli zastavovať a odhadzovať v tom daždi popadané haluze z cesty. Konečne dorazili na miesto. Bolo to uprostred lesa, nikde nič len samé stromy. Na niektorých miestach bola zem rozrytá. Sue typovala diviaky. O 12 sa mali všetci stretnúť pri autobuse, ktorý tam s nimi pre každý prípad zostal aj s vodičom. Keď sa Sue pozrela na hodinky mala ešte 30 minút do stretnutia. Rozhodla sa ísť sa prejsť. Ticho sa vytratila do lesa. Les bol nedotknutý ľudskou rukou. Ako tak kráčala, les bol čoraz hustejší. Nemala strach. Z lesa nie. Bola už veľmi ďaleko. Zakopla o zvalený konár a spadla. Keď vstala, oprášila sa ale potom si všimla, že niekto pred ňou stojí. Zdvihla hlavu. Pred ňou stálo asi 8-ročné dievčatko. Malo oblečenú iba obyčajnú bielu nočnú košeľu. Jej tvár bola rovnako biela. Sue na ňu pozerala ako obarená. Červené vlasy toho dievčaťa boli ako oheň. Dokonca sa Sue zdalo, že z nich sála teplo.

"E, ahoj." Pozdravila Sue dievča po dlhej chvíľke. Neodpovedalo.

"Ako sa voláš? A kde máš rodičov?" opýtala sa.

"Nemám." Odpovedalo dievča.

"A brata alebo sestru?" Sue bola rozhodnutá vynadať tým, ktorí ju takto oblečenú pustili do lesa v takomto počasí.

"Všetci sú mŕtvy. A ja sa s nimi tiež stretnem." Povedalo.

"Čože? " Sue si vyzliekla bundu a chystala sa dať jej ju. –Určite zažila nejaký šok. Alebo je možno zo psychiatrie…. Odvediem ju do tábora a tam sa rozhodne, čo s ňou ďalej…- pomyslela si a prehodila dievčatku bundu okolo pliec.

"Si milá, ďakujem. Potrebujem pomoc." Povedalo.

"Pomôžem ti, len poď so mnou. Zavediem ťa do tábora a tam sa už rozhodne čo s tebou." Povedala Sue. Dievčatku spadla bunda. Zapišťala a potom sa rozbehla preč. Sue bežala za ňou. Sue musela odstrkovať haluze, ak nechcela byť celá doškriabaná ale to dievča nie. To dievča len bežalo, bosé a len v nočnej košeli ale nejavila žiadne známky zimy. Bežala rýchlo, Sue ju takmer stratila. Zrazu dievča zabočilo. Keď sa tam pozrela, nikto tam nebol. Sue sťažka dýchala. Ani nevedela, prečo za ňou bežala. Porozhliadla sa okolo. Nikde nikoho, len samé stromy. Zacítila dym. A teraz sa začala báť. Rozbehla sa k zdroju dymu. O chvíľu už videla plamene a v nich 3 veľké drevené tyče. K nim boli priviazané ženy. Sueine ústa sa samé otvorili. Zrazu videla, že okolo bolo plno ľudí. A medzi nimi to dievča. Pozeralo na strednú ženu so smútkom a ona na to dievča. Sue sa rozbehla preč. Bežala a bežala, ani nevedela či beží správnym smerom. Zastavila sa aby si oddýchla. Pred ňou sa zase objavilo dievča. Sue sa porozhliadla okolo a keď sa zase pozrela na miesto, kde stálo to dievča, nebolo tam.

-Asi mi už šibe.- pomyslela si a rozbehla sa do tábora. Bola jedna hodina keď tam dorazila.

"Premeškala si obed. A neuveriteľne nudný monológ o tom, čo sa tu bude diať." Povedala jej Diana a podala jej jablko s chlebom. Sue to vďačne priala. Ani si to neuvedomila, ale bola neuveriteľne hladná.

"Dikes. Tak a čo sa tu bude diať?" spýtala sa Sue a zahryzla do chleba.

"Ide sa do lesa. A tam nám dajú rozchod. Budeme zbierať smeti." Diana vliezla do blízkeho stanu. Sue rýchlo zjedla posledný kúsok a vliezla za ňou. Bolo tam málo miesta a nacpané dva spacáky s batohmi.

"Toto je náš stan?" opýtala sa Se keď rozpoznala svoje dva batohy.

"Hej, hej. Iný majú menšie a sú tam nacpaný štyria. Ako keby ich nebolo dosť." Odpovedala Diana a ľahla si na svoj spacák. Sue si ľahla vedľa nej na svoj. Zahryzla do jablka.

"Keď som bola menšia, otec nás bral stanovať. Bola to sranda. Ale raz, ako malá som odišla sama do lesa. Vyšla som na lúku. Keď som nikde nikoho nevidela, začala som sa báť. A tak som si sadla do trávy a plakala som. Plakala a plakala… Zrazu som cítila, ako na mňa niekto pozerá a chcela som zdvihnúť hlavu ale….. nemohla som. Proste to nešlo. Keď som ju nakoniec zdvihla, videla som ľudí. Veľmi veľa ľudí. Postavila som sa, utrela slzy a rozbehla sa tam. Ako som sa približovala, videla som drevené tyče. A k nim priviazané ženy a dievčatá. Jedna z tých žien sa na mňa pozrela, usmiala sa a niečo začala hovoriť. Nepočula som ju, bola priveľmi ďaleko. Potom pri tých ženách zapálili oheň. Niektoré kričali, iné plakali ale tá jediná sa usmievala. Keď boli plamene také vysoké, že ju nebolo vidieť, oči mi zaliali slzy. Rýchlo som ich utrela a keď som sa pozrela, vedľa mňa stála tá žena. Vzala ma za ruku a odviedla späť k otcovi. Nepustila som ju ale keď som prišla k otcovi, držala som v ruke haluz. Nikdy som nepochopila, čo sa stalo, pretože čo sa mne zdalo ako najmenej hodina, v skutočnosti to bolo iba nejakých 10-20 minút." Povedala Diana a oprela sa o lakeť.

"Viem, že si zažila niečo podobné, Sue. Vieš vtedy, s otcom, on veril v Boha. Keď som mu to povedala, odišiel. Odišiel uprostred noci a vrátil sa s fakľou. Zapálil oheň a posadil ma takmer k nemu. Sedela som tak celú noc. Celú noc a predsa od nás odišiel. Minulý rok som sa vrátila na tú lúku. A čakala tam. Povedala mi, že mám počkať všetko sa vyjasní. Potom zmizla. Bojím sa, Sue. " Diana pozerala na Sue smrteľne vážnymi očami. Sue bez slovka odišla zo stanu a pripojila sa k skupine ktorá mierila do lesa. Išla medzi hlúčikom dievčat podobných Márii. Zase zacítila dym.

"Hej, tiež to cítite?" opýtalo sa jedno z dievčat.

"Myslíš ten dym?" odpovedalo ďalšie.

"Aha, tam! Horí!" povedalo iné dievča a ukázalo niekam prstom. Všetci sa tam pozreli a takmer všetci videli to isté. Ženy priviazané o drevené stĺpy, oheň a plno ľudí. Vedúci ich viedol rovno k tomu. Vedľa Sue sa zrazu zjavila Diana.

"Už mi veríš?" zašepkala.

"Hej. Poď." Odpovedala Sue a odplížila sa k stromom a odtiaľ k ďalším, kým nebola tesne pri ženách. Z dymu jej slzili oči a z ohňa sa išla uvariť ale cítila, že im musí pomôcť. Prišla zozadu k najbližšiemu stĺpu a rozviazala lano, ktorým bola žena priviazaná. Takmer polomŕtvu a ľahkú ja odtiahla čo najďalej a ukryla za strom. Potom sa vrátila po ďalšiu. Diana tiež pomáhala. Bolo ich 5. Všetky zachránili a teraz sa pokúšali prebudiť ich. Keď sa prebrali, povedali len, že sa im odvďačia a rozplynuli sa vo vetre. Zrazu počuli krik. Obkľúčili ich ženy, deti, muži dokonca tam boli aj všetci z tábora. Kričali niečo o čarodejniciach a potom niekto zašepkal upáľme ich. Odvliekli ich k dreveným tyčiam a tam ich priviazali.

"Diana!" zakričala Sue aby prekričala toľko ľudí.

"Sue, myslím, že to začínam chápať! Niekde je tu časová diera a my sme v minulosti! Myslia si, že sme čarodejnice a chcú nás upáliť!" odkričala jej Diana. Niekto pod nimi zapálil oheň. Sue aj Diana zacítili horúce jazyky plameňov. Zrazu cítili, ako sa im lano okolo rúk uvoľňuje a zrazu padajú na tvrdú zem.

"Rýchlo! Utekajte! My ich zdržíme!" pošepla im jedna zo žien ktoré zachránili a rýchlo odišla. Sue s Dianou bežali. Obzreli sa a videli ako tie ženy bojujú s veriacimi. Sue s Dianou išli takmer celý ostatok dňa, kým zase narazili na ľudí.

"Aha, budova!" povedala s úľavou Diana a ukázala do diaľky. Sue s Dianou ešte trochu pobehli. Potom Sue zhrozene povedala: "Diana? To je kostol!"

 

Sdílejte článek

13 komentářů

Přidejte svůj komentář
  1. Profilový obrázek
    beonica 19 srpna 2007 v 22:20

    No… na dvanáct let to celkem jde.

    Mě moc pobavila ta pasáž: “Pozerala von oknom. Stálo tam dievča. Malo namodravú pokožku a prázdne očné jamky. Sue otočila hlavu. Pohľad na to bol fakt odporný. Jedla ďalej. Potom si uvedomila, čo videla a rýchlo sa zase pozrela do okna. ” – tyhle momenty fungují ve filmu, v povídkách moc ne.

Nový komentář