Tá Kňiha, časť 1.


Bolo to prvý krát od jej smrti čo prišiel do domu ktorý po nej zdedil , zo svojom starou mamou síce nikdy nemal najlepší vzťah , veľmi často sa hádali  no napriek tomu ju mal rad , uplynuli už dva týždne čo sa odvážil prísť , bol príjemný letný deň , čo sa tyká domu , tak bol  to veľký dom ktorý svojou pochmúrnosťou skvele zapadal do dnes už poloprázdnej dediny ,bol to posledný dom na kopci na ktorej bola  dedina , a pod nim boli už len  samé prázdne domy na predaj, nad domom   sa ešte týčila zrúcanina starého kostola ktorý občas do dediny prilákal dajakých tých turistov.

 

Jakub vstúpil do dvora , plánoval tu stráviť víkend v pokoji ďaleko od ruchu veľkomesta , ďaleko od každého .

Cez dvor viedla betónová cestička okolo ktorej bol biely  štrk , bolo vidno že si niekto dal záležať nad tým aby bol dvor poctivo  udržiavaný . 

Pri vstupe do domu sa ho zmocnil divný pocit , všetko tam vyzeralo presne tak ako keď tam bol naposledy, ako keby tam jeho stará mama stále žila a starala sa o poriadok . Schody vedúce hore do predizby boli pokryté kobercom , ktoré viedli až do spálne , prekvapilo ho ze napriek tomu že v dome dva týždne nikto nebol , teda odkedy z domu zobrali telo jeho babičky ktorá umrela v noci za spánku , napriek tomu na žiadnom nábytku nenašiel ani tu najmenšiu vrstvu prachy, ba dokonca aj rastliny pôsobili dojmom že sa o nich niekto naďalej stará a polieva . Ale nemal už energiu uvažovať nad takýmito vecami , mal za sebou ťažký týždeň a prvé čo plánoval urobiť po svojom príchode bolo zlozenie si veci a zdriemnuť si na pár hodín. Vošiel do spalne , bola to  skromná izba z posteľou  zo skriňou a starým televízorom, potom ako si zlozil veci a ľahol do postele takmer okamžite zaspal.

 

Bol to spánok bez snov , po prebudení zistil že spal čosi cez tri hodiny , slnko už pomaly začalo zapadať . Zrazu sa ho zmocnila otázka . Načo som sem vlastne chodil ? nikdy som sa tu príliš dobre necítil , nikdy som tu nevedel prijemne tráviť čas , a ani teraz nemám predstavu čo tu budem robiť počas dvoch dni . Čím silnejšie rozmýšľal , tým si bol viac istý že naozaj nebude schopný tu stráviť tak dlhy čas , už už sa ho zmocňovala myšlienka že na ďalšie ráno odcestuje domov .  V tom si všimol divnú bielu knihu položenú na stole , v miestnosti síce bolo viac kníh ale z dajakého dôvodu tato upútala jeho pozornosť .  Presunul sa k k nej a zdvihol ju , ta kniha bola niečím špeciálna nevedel povedať čím ale cítil to keď ju držal v rukách . Sadol si ku stolu a otvoril ju.

K jeho prekvapeniu bolo prvých 25 strán vytrhnutých . Text na 25. strane znel : „Bytosť sa prebudila ,  nemala tušenie po akom dlhom čaše , či prešli týždne alebo roky odkedy naposledy otvorila oči , vedela len že je stále v blízkosti kostola pri ktorom naposledy zavrela oči , a že za jej prebudenie môže niekto cudzí , niekto kto to pravdepodobne bude čoskoro ľutovať“.

Jakub si spomenul na zrúcaninu kostola ktorý je len par sto metrov nad domom v ktorom sa nachádza on,  pousmial sa nad tým a pokračoval v čítaní.

„ Bytosť pomaly vyrazila smerom ktorým ju niečo priťahovalo ,  veľmi dobre vedela čo ju to ťahá a prečo ,  Pomaly   sa kradla po dláždenej cestičke a  čoraz sa vzdialovala od kostola , až kým sa už takmer stratila z ej dohľadu, cítila že je čoraz bližšie„

Jakub polozil knihu , vysušilo sa mu hrdlo , usúdil že je pravý čas na jeho pravidelnú večernú kávu a niečo by rad aj zjedol.  Presunul sa do kuchyne , opäť mu udrelo do očí prevládajúci poriadok , ani naznak prachu čí iného neporiadku.

Po dopití kávy a potom ako sa najedol nechal špinavý riad v umývačke, medzi tým sa vonka úplné zotmelo, automaticky ako keby ho viedol nejaký inštinkt sa  vrátil sa ku knihe.

Počas toho jak si ku nej sadal opäť pocítil ten zvláštny pocit ako keby ho ta kniha neopísateľným spôsobom  priťahovala , a tak sa ponoril do čítania.

„Uvedomila si že sa už úplne zotmelo , ale cítila že ju delí iba krok od svojho cieľa , otvorila si branú , naolejovaná brána nevydala žiaden zvuk, po rozhliadnutí si uvedomila že nespala viac ako par týždňov , plazila sa tmou čoraz ďalej a ďalej ,  zrazu sa ale zaplo automatické svetlo no pred tým ešte stihla „

Jakub sa zhrozil keď sa v tom momente zapálilo na dvore automatické svetlo. Automaticky sa postavil začal sa nezmyselne obzerať do každej strany miestnosti , začal si nahovárať to je iba náhoda musí to byt iba náhoda , aj keď niečo mu vravelo že to  náhoda neje , vybral sa cez predizbu ku dverám vedúcim vonka . V predizbe pomaly kráčal dole schodkami vedúcim ku dverám , každým schodom počul hlas vo svojom vnútri „ ta bytosť ! ta bytosť ! ta bytosť je vonka a čaká na teba . Neisto sa dotkol kľučky , strach mu bránil ňou otočiť , nakoniec si však ale povedal že je smiešny a otočil ňou ,  to čo prišlo ďalej ho takmer donútilo odpadnúť , zistil že dvere sú zablokovane , a keď z vrecka vybral kľuč aby ich odomkol tak zistil že ani kľúče ich neotvoria. Automatické svetlo vonka pohaslo a následné sa znova zapálilo.

Jakub vybehol po schodoch z predizby zabočil do kuchyne ani sám nevedel prečo , avšak keď v kuchiny uvidel to čo uvidel tak si prial kiež by tam nešiel  . Neveril vlastným očiam keď zbadal že špinavý riad ktorý nechal v umývadle bol umytý a momentálne bol položený na linku aby vyschol . Spomenul si na svoju starú mamu ktorá bola známa svojou posadnutosťou pre poriadok , ale to predsa nie je možné nie to nie je! 

 

Pomalým  kráčaním počas ktorého mal pocit ako keby sa sním točil cely svet sa vrátil do spalne kde si sadol do kresla a hlavou polozenou do dlani začal nahlas plakať .  Pred nim bola kniha , pozrel sa na ňu a dočítal poslednú vetu na strane „plazila sa tmou  čoraz ďalej a ďalej,  zrazu sa  zaplo automatické svetlo ale pred tým ešte stihla uzavrieť vychoď z domu.„

Sdílejte článek

Nový komentář