Svedomie


Sedel v tmavej miestnosti, bola osvetlená len splnom mesiaca.

Pozeral sa cez okna na domy ktoré susedili s jeho domom.

Z vonku bolo počuť len brechot psou.

Cítil , že o chvíľku bude koniec jeho staré údy  už doslúžily.

Čakal na smrť . „Mešká, a vraj je presná“

Keď dopovedal túto vetu  pomyslel si na staré časy.

Keď smrť bola jeho kamarátkou a zas svoj dlhoveký život vďačí jej.

Pozrel sa na ruky a ironicky sa usmial.

„200 alebo 300 deti som zavraždil“

„Prečo si ich zabil?“

„Bolo to potrebné a konal som v presvedčení, že konám dobro“

„Túto frázu používate všetci nacisti, že vraj v presvedčení.“

„Myslíš? Vieš ako to bolo tak prečo sa pýtaš ?

,,Prečo sa pýtam? Lebo aj mňa si zabil tieš!“

,,A dnes si tu a stojíš predo mnou a rozprávaš sa somnov“

Áno je to tak ale ja ti chcem niečo ukázať ty ktorý si konal v presvedčení!

Ťažko sa postavil a spravil par krokov pristúpil k dverám a otvoril ich  a neocitol sa v druhej miestnosti ale v koncentračnom tábore.

Videl ako práve prišiel vlak s ľuďmi. Videl ako vojaci otvárali dvere na dobytčích vagonov a rozdeľovali ľudí na 2 skupiny ženy a deti a muži.

„Vidíš to dieťa celkom vzadu?“

„Áno vidím “

„To som ja a to bol môj posledný týždeň života je pondelok ráno rok 1944“

„A práve si po mňa ideš“

Mladý vojak si pohŕdavo pozeral ľudí ktorých dostal. Jedno dieťa sa rozplakalo ten vojak ho vzal zdvihol nad hlavu, prešiel sním tak asi par krokov stál na vyvýšenom mieste. To dieťa hodil o zem.

Sklonil hlavu starý muž a nevedel či sa ma usmiať nad svojím činom alebo plakať.

Potom zase sa na seba pozrel a videl ako zdvíha to dieťa a ide sním ku klietke kde majú psov.

Ty psy par dni nežrali a potešili sa keď im hodil to dieťa. Ľudia sa naho pozerali ale on sa len usmieval a povedal ,, O jeden problém menej“ a zasmial sa nemilosrdne.

,,Prečo si to spravil? Veď to dieťa malo len 5 rokov a ty si ho zabil ani si okom nemihol.

,,Ja neviem prečo som to spravil. Neviem prečo som zabíjal ale musel som!“

,,Nič si nemusel. Ale ty si sa vtom vyživoval“

,,NIE!“

Ukázal smerom  na budovu kde bolo napísane LAZARET.  Ale najprv mu ukázal smerom kde stal on a podľa jeho slov konal lebo musel. .

Sa postavil pred ženy, ktoré sa balí. Začal ich triediť na jednu stranu  ženy na druhy stranu starenky a na tretiu postavil deti. Potom sa opýtal po koľko majú rokov. Bežný vek čo počul od tejto skupiny bolo od 3 do 15 rokov.

Potom sa postavil pred skupinu ľudí a povedal.

„Starenky pôjdu do spŕch a spolu snimi matky s deťmi vo veku od troch do 7.

Deti od 8 do 15 rokov pôjdu do baraku pre deti a ostatné ženy pôjdu k doktorovi.

Poďme rýchlo!!“

Ku každej skupinke pridelil  dvoch vojakov.

Prvá skupina sa vyzliekla a vošla do spŕch. dvere sa za nimi zavreli. Ale miesto vody do miestnosti tiekol CiklonB. Videl ako deti plaču ženy s nechtami žgrípu do kachličiek. Nárek postupne ustal

Ženy ktoré boli u doktora boli znovu rozdelene ženy vo veku od 15 do 35 s peknými tvárami šli do bloku 13. Tam sa každý večer zišli vojaci a využívali ich ako svoje konkubíny.

Ženy ktoré mali nejaké zdravotne problémy ostali v Lazarete a ostatne ženy šli na prácu.

,,Sleduj sa a potom mi znovu odpovedz či si sa v utrpení nevyživoval!“

Videl ako vzal prázdnu injekčnú striekačku a pichol ju do jednej staršej pani vtlačil ju a vzduch ktorý obsahovala striekačka vošiel do tej ženy. Potom stopoval koľko bude trvať kým nezomrie. Žila asi 15 sekúnd a zomrela.

Videl sa ako sa na tom smial s doktorom ako napodňovali tu ženu a jej vyraz tváre .

On sa pozrel na zem a plakal.

,,S tými slzami pomaly kvôli tomu som ta tu nevzal! Pod zamnou!“

Šli ďalej a videl ako stoji vedľa jamy v ktorej horelo videl aj zástup deti ktoré boli zmrzačené.

Chodil okolo nich v jame horeli torza detí. Mnohé tam boli hodené zaživa.

,,Sleduj čo si robil s donútenia ako hovoríš.“

,,Tak deti, kto mi povie koľko je deci?“

Spýtal sa vojak.

,,Deci znamená po latinsky 10. Ale Rimania tak trestali svojich vojakov každého 10 zabili. Inak povedané decimovali.“ Povedalo jedno dieťa ktoré mohlo mat 11 rokov.

,,Správne vidno, že v škole si dával pozor. Len škoda že si žid. Tak deti postavte sa do radu a postavte sa mi čelom.“

Deti spravili to čo mali.

Vojak sa postavil na začiatok. A začal odratúvať.

,,Desať, deväť, osem…… dva, jeden“ Vojak sa postavil pred to dieťa vytiahol pištoľ. Dieťa spadlo do jamy. Nebolo mŕtve len ľahko zranene. Potom zase odratúval. A zase padlo dieťa do jamy s ktorej bolo počuť utíchajúci krik toho prvého.

 

Koniec 1 časti

Sdílejte článek

Nový komentář