Svedomie3


Ako sa približovali k detskému baraku tak sa starý muž spýtal.

„Prečo to robíš?“

„To je za trest to čo si robil tu nemôže byť beztrestné. “

„ Netrpel som dosť? Keď, celé mesto mnou opovrhovalo? Keď moje deti neboli obľúbené?“

„ Ušetri ma tvojich nárekov nikto na nich neje zvedavý Pán Boh vie prečo to robil on poslal syna a židia ho ukrižovali, a Pán ich ušetril potrestal len ich veľkňazov. Nikto nie je nadriadený pre Bohom sme si rovný.“

Zastavili sa pri plote,  ktorý  oddeľoval detský barak od ostatných.

Starý muž sa pýtal: „ Tak ty potom nie si žid, tak potom si bol čo ?“

„ Ja ? ja som bol SLOVAK katolík a do koncetračneho tábora sme sa dostali len preto že otec počúval vysielanie radia Moskvy pre pekne pesničky, lebo jeho otec bol Rus.“

„ Len preto?“

Kývol hlavou na znak súhlasu.

„ Ideme“

Prešli cez vráta a sledovali ako hovory s vychovávateľom.

Vzali zoznam deti postavili sa  pred ne a začali: „ Der junge , teda milé deti teraz budem čítať čísla a mená ak prečítam vaše číslo a meno postavíte sa na bok.

Tak teda:

2856 Peter Novák

4654 Ján Petrík…….

Vybrali všetky Slovenské deti.

„ No, všetko je tak ako ma byť všetky ktoré deti ktoré boli vybrané pôjdu za mnou.“

„ A kam ideme spýtal sa malí chlapec“

„ Ideme k doktorovi aby vás zaočkoval“

„ Vidíš aj tu si mi klamal“

Išli zarovno s deťmi

 Starý muž pozeral na zem nemusel sa pozerať dopredu lebo cestu poznal.

A on sa pozeral sám na seba s očí mu tiekli slzy lebo vedel že tieto kroky boli jeho posledné.

Pri dverách lazaretu stál muž, ktorý bol  doktorom.

„ Her, Mengele vediem vám ich k zaočkovaniu“ Vojak sa ironicky usmial.

„ Tak poďte!“

Deti šli tak tu sa postavte do radu a keď zavolám ďalší tak prídete do mojej ordinácie.

Tak pod mladý muž.“

Vzal Chlapca asi 13 ročného posadil ho na stoličku vzal škrdidlo priškrtil mu žilu a pichol infekciu v ktorej miesto očkovacej látky bol tetanus. Potom vzal ešte jednu infekciu a vpichol mu chrípku.

Chlapec sa usmial a poďakoval.

Vojak ho odviedol na zvláštne miesto.

A tak to pokračovalo kým neprišiel rad naho.

Vpichol mu Tetanus a chrípku. Nezaplakal.

„ Tak držal si sa statočne ostatný chlapci plakali. A ty za to že si neplakal dám ti ešte jednu injekciu aby si bol silnejší.“

„Ďakujem, Her doktor Mengele!“

Doktor sa usmial pozrel na vojaka a ten mu podal injekciu ktorá dorazila s Afriky bol to zvláštny vírus ktorý doposiaľ nevidel ako sa sprava .

„ Tak môžeš ísť s tu s vojakom“

Odviedol ho do zvláštnej komory .

„ To bola ebola, vraj som sa držal statočne trpel som najviac!“

„ Ja viem veď som ta pozoroval, je mi to ľúto“

„ Že, vraj ľúto, tvoje deti neboli choré veď si ich dal zaočkovať. Vďaka našej smrti si bol zdravý ty a tvoje deti.“

„ Len ja ? Len moje deti ? A čo deti židov ktorých deti prežili? Židia ktorý sa do koncetraku nedostali ktorý utiekli pred nami. Ty nežili vďaka vašej smrti? 

„ Ja ta nebudem súdiť ja som mal len úlohu ti ukázať aký si bol a to ešte neskončili ukážem ti ako si zavraždil nemluvňa!“

Prišiel transport šli smerom k nemu.

Zase známe rozdelenie niektorý šli priamo do plynovej komory iný šli na pracú a tretí šli do Lazaretu na testy. K ich batožinám dobehli ľudia. Neboli to ani ľudia ale pozostatky s ľudí nemali česť ani hrdosť aj s oblečením vážili sotva 50 kíl.

Prehľadávali batožiny a hľadali cennosti. Keď niečo také našli tak to odovzdávali vojakom.

Keď sa im podarilo nájsť jedlo rýchlo to prehltli.

Oblečenia potom buď spálili alebo mohli si ho vziať.

On sa obzeral videl mladú ženu niečo schováva pod kabátom.

„ Tam je pod a pozeraj sa „

Keď vošla do baraku vošli za ňou jedna vojačka a vojak.

Našli jej dieťa. Keď zbadali to neviniatko tak sa rozhodli že jej budú pomáhať ho schovávať.

„ To som nevedel ale to dieťa som objavil po 2 týždňov“

„Toľko času nemáme.“

A razom sa preniesli do situácie keď vojak a vojačka sa zabávali s dieťaťom a matkou.

Boli v baraku sami  4 vtom sa otvorili dvere a dieťa nestihli schovať.

„ VY dvaja! pomáhate židovke a jej phankartovi?“

  Pozrel na nich ako na vrahov.

„ Nie to teda nie ja to tu nestrpím“. Vytiahol pištoľ a strelil mladú matku.

  Dieťa sa rozplakalo. Vojačka ho hneď vzala do náruče a začala ho utešovať a podarilo sa jej to.

„ Albert prestaň je to malé dieťa ono za nič nemôže.“ Som ho chcela vziať na prevýchovu.“

„ Ty ako sa opovažuješ!“ Vytrhol to dieťa s rúk pozrel sa mu do oči a tvrdo ho hodil o zem, dieťa nezaplakalo zomrelo.

„ Buďte radi, že vás neudám. A Oľga dnes večer ta čakám v mojej posteli niečo ta to bude stáť.“ Vojak sa zasmial a odišiel.

„ Musíme isť už ťa čaká“

Vošli do jedných dverí a ocitli sa pred súdom.

„Albert! Si zlý človek čo povieš na svoju obhajobu?

„ Konal som v klame bol som nútený to robiť.“

„ Klameš! Robil si to rád. Mal si možnosť zachrániť mladý život nezachránil si.

Tým tvojim kolegom ktorý už sú  v raji to pomohlo obmäkčili ma tým činom riskovali smrť len aby pomohli nevinnému životu. A ty si využil situáciu a smilnil si.“

„ Bol som mladý a hlúpy ja ľutujem čo som spravil“

„ Ľutovať budeš. Koľko ľudí si zabil?“

„Mnoho nepočítal som to.“

„Tak teda zabil si vyše 50 tisíc ľudí. Tie utrpenia budeš pražievať ty každý deň do konca tohto sveta.

To je tvoj trest!“

 

 

Koniec

Sdílejte článek

Nový komentář