Triasol sa na celom tele. Ledva sa dokázal udržať na nohách. Nikdy v živote nevidel nič čo by sa podobalo na tvora, ktorý sa k nemu blížil…
Zazvonil budík a zobudil Mika práve vo chvíli keď k nemu krvilačný tvor naťahoval svoje ostré pazúry. Bol celý spotený, perinu mal skopanú na zemi. Ešte chvíľu mu trvalo kým si uvedomil, že to všetko sa mu len snívalo. Rukou si pretrel spotené čelo a vydýchol. Cŕŕŕŕŕŕŕn. Budík ešte stále zvonil. Už ho z toho začala bolieť hlava. Rýchlo ho zaklapol. Bolo osem a Mike musel ísť do školy. Umyl si zuby, obliekol sa a keďže už bolo 8.45 a vyučovanie sa začínalo o 9.00 rozbehol sa do školy. Napriek tomu, že bežal najrýchlejšie ako vedel, prišiel až po zvonení. Prebehol po prázdnej chodbe a vbehol do triedy plnej džavotajúcich žiakov. Mal šťastie, že učiteľka angličtiny ešte nebola v triede, inak by ho určite vyvolala odpovedať. A to by preňho znamenalo päťku, pretože sa nič neučil. Bol strašne unavený, pretože sa poriadne nevyspal, vlastne sa poriadne nevyspal už dva týždne. Trápili ho nočné mory. Vždy sa mu snívalo to isté. Zakaždým sa k nemu blížil ten ohavný tvor. Ani si nevšimol ako zaspal. Prebudil ho až učiteľkin hlas: " Na otázku nám odpovie Mike Owens." Strhlo ho a až teraz si uvedomil, že je na angline a zaspal. Keďže nepočul otázku zatváril sa nechápavo. keď učiteľka videla ako sa tvári ani mu nezopakovala otázku a rovno mu dala päťku. Zvyšných šesť hodín mu ubehlo celkom fajn. Cestou domov ho dobehol najlepší kamarát Alex. "To si si poriadne posral s tou anglinou." Vraví. "Máš pravdu." Dal mu za pravdu Mike. "Tak sa maj" Alex sa pobral ku dverám najbližšieho domu.
Bola krásna slnečná sobota. Mike bol však nešťastný. Celý týždeň mal domáce väzenie za tú päťku. Strašne sa nudil a tak sa rozhodol pospať si. Zobudil sa až o desiatej večer. Nevedel čo robiť a tak sa rozhodol, že aj napriek zákazu pôjde von. Rodičia opäť pozerali nejaký stupídny seriál. Mal šťastie, nevšimli si ho. Vonku bola zima, a on si nezobral ani len mikinu. Veľmi chcel ísť von a teraz keď bol von, zrazu nevedel kam má ísť. Nakoniec sa rozhodol, že navštívi Alexa.
Stál pred domom svojho najlepšieho kamaráta. V dome sa vôbec nesvietilo. Pozrel na hodinky. Na displeji svietilo 00.10. Pouličná lampa osvetľovala celú prednú časť domu. Bol to starý dom a teraz v noci vyzeral strašidelne. Mikovi prebehli po chrbte zimomriavky. Bola mu veľká zima. Už sa chcel otočiť, že sa vráti. No všimol si, že okno na Alexovej izbe je otvorené. Začal teda šplhať po strome, ktorý rástol priamo pri okne. Cez otvorené okno vliezol dnu. " Alex, si tu?" opýtal sa. Nedostal však žiadnu odpoveď a tak došiel až k vypínaču a rozsvietil svetlo. Okrem neho nebol v izbe nikto. Keď však pozrel na okno stŕpol. Dnu práve liezol tvor z jeho snov. Mal obrovské tesáky, žlté oči, dlhé pazúry. Bol pomerne malý a zhrbený, no aj tak vyzeral nebezpečne. Svojím krvilačným pohľadom sledoval Mika. Mika triaslo na celom tele. Nohy sa mu triasli tak veľmi, že klesol na kolená. Tvor sa k nemu pomaly približoval. Naťahoval k nemu svoje ostré pazúry. Objal ho okolo krku a tesákmi mu doň zahryzol.
Na druhý deň našla v parku nejaká dôchodkyňa Mikovo roztrhané telo.
