Kaja 5

Kaja 5

| 1 února, 2008 v 23:58

1929

Vliekli sme sa z Lilian domov. Premýšľala som, ako vysvetlíme skutočnosť, že sme celé mokré, nehovoriac o tom, že sme boli dlho preč, keď sme sa len mali hrať pri dome.
Vôbec mi to nemyslelo, bola som unavená, hladná a uzimená. Proste totálna katastrofa.
Keď sme prišli pred barák, udivilo nás, ako je tam rušno – bolo totiž zhruba desať hodín večer.
Lilian na mňa pozrela a nadvihla obočie.
,,Ty si si niekoho pozývala?´´
,,Ja? Nie! Práve som sa ťa chcela spýtať presne na to isté!´´
Vošli sme do baráku a obzerali sa okolo. Naskytol sa nám skutočne zvláštny pohľad. Bolo tam zhruba päť vlkodlakov aj upírov. Niekto ma klopol po pleci.
,,Kaja, poď sem.´´Otočila som sa – bol to Luke.
,,Čau, nevieš čo sa to tu deje?´´
,,To presne nie, ale choď tam za tým.´´Kývol hlavou na obďaleč stojaceho dospelého vlkodlaka. Očividne to tam riadil ešte spolu z jednou upírkou. Hneď som za ním pribehla a spýtala sa:
,,Prepáčte, ale čo sa tu deje?´´
,,Ah, tu si. Teba a tvoju sesternicu zrovna hľadáme.´´
Totálne ma to udivilo.
,,Ale prečo???´´
,,Všetci z okolia sa musíme spojiť. Chodíme všade, kde žije nejaký upír alebo vlkodlak a bereme ho zo sebou.´´
,,Čo sa tu deje?´´
,,Lovci´´povedal krátko. Hneď som pochopila.
,,A čo ľudia?´´
,,Tých sme uspali. Nič nezistia. Bež si po veci – moc si toho neber – a urob to rýchlo.´´Hneď som si šla zbaliť veci – vošli sa mi do jedného batoha spolu z Lilianinými a keď som sa vrátila, tak pískol na celý barák.
Všetci sa zhromaždili vonku, posadali si tam a boli ticho ako myši. Prvá prehovorila vodkyňa upírov:
,,No takže, ako iste viete, lovci prečesávavú okolie a majú toho zo sebou toľko, že by sme nemali šancu. Preto musíme ujsť. Jeden les je dobre chránený. Ukryjeme sa tam dovtedy, kým všetko nepominie.´´
,,A koľko to asi bude trvať?´´opýtala som sa.
,,Dlho´´povedala hovorkyňa významne.
Dlho? Ako dlho? Hodinu? Deň? Mesiac? Rok? Alebo ešte dlhšie?
Videla som Lilian ako z kamenným výrazom zíza na ňu. Potom pohľad preniesla na mňa. Videla som, že myslí na to isté, čo aj ja – že sa môžeme rozlúčiť z doterajším životom.