Kaja 4


Uf, tá je ale rýchla! Koniec koncov Lilian takto letí vždy, ale teraz bola naozaj v dobrej kondičke a zrejme bola hladná, pretože sa hnala vpred ako víchor.
O pár minút sme dobehli ku kríkom pri nejakej diskotéke. Resp. Lilian tam dobehla a ja som sa za ňou ledva-ledva dovliekla. No neviem, ako budem schopná loviť v takomto stave.
,,Tak sme tu!"vyhlásila Lilian a poobzerala sa.
,,Budeme musieť ísť dajako nenápadne."
Nenápadne sme vykĺzli z kríkov a dobehli sme k najtmavšiemu kútu, odkiaľ sme vyliezli, akože nič.
Bola to trochu netypická diskotéka. Každí tam vyzeral divne…no asi polovica ako upíri a polovica ešte ináč. Proste hrozne. Ale uznala som, že Lilian vybrala výborné miesto. Boli sme tam úplne nenápadné.
Sadli sme si k baru, kde obsluhovala čiernovláska. Krátko sa na Lilian pozrela a opýtala sa:
,,Čo si dáte?"
,,Vďaka, nič"povedala som.
,,My budeme za chvíľu jesť"dodala Lilian.
Barmanka pokrčila plecami a odyšla venovať sa iným zákazníkom. Začali sme sa ohliadať a zisťovali sme, kto je na tom ako.
,,Bieda"poznamenala som.
Lilian prikývla.
,,Dnes hej, ale inokedy je to lepšie. Hm,a čo tak tamten?"kývla hlavou na chalana asi tak osemnásťročného. Sedel sám v tmavom kúte a neustále sa obzeral.
Obzrela som ho a očuchala na ďiaľku, či nemá nejaké choroby.
,,V poriadku, tak ty sa ukryješ von do krovia a ja ho k tebe nalákam, dobre?"
Lilian vybehla von a ako tieň sa myhala pomedzi ľudí, kým nezmizla.
Prišla som priamo k nemu a opýtala sa:
,,Nechceš ísť von?"
,,Tak fajn"povedal hneď. Až som sa čudovala.
Vyšli sme von a ja som zavetrila, aby som zistila, kam sa ukryla Lilian. Bolo to za uličkou, kde bola tma taká, že by sa dala krájať.
Vbehla som tam a zavolala na toho, čo sa vliekol za mnou.
,,Poďme ešte trocha ďalej"povedal.
Tam, kde sme teraz boli, bolo okrem tmy ešte aj hrobové ticho.
Lilian sa ticho plížila po strechách a chystala sa skočiť.

***

Áno, mysleli sme si to. A chceli sme to urobiť. Boli sme hladné. Vôbec nás nenapadlo, ako sa to všetko zomelie.
Zomlelo sa to poriadne rýchlo. Proste ma len zrazu kmasol pod krk – čo ma riadne prekvapilo a ticho mi šepol do ucha:
,,Budem ťa musieť zabiť…"
Našťastie som nestratila duchaprítomnosť a riadne som ho poškrabala. Potom som zakričala:
,,Lilian, rýchlo, bežíme!"
Ani neviem, kde sa mu tam vzala, ale vytiahol pištoľ a začal po nás strieľať. Striebro!!!
Hneď sme z Lilian vedeli, čo je zač. Bol to lovec. Už sme o ňom veľa počuli, ale ešte nikdy sme ho nevideli.
Bežali sme odtiaľ ako práve vystrelené strely a už nám bolo jedno, že sme sa premenili. Ale museli sme ujsť, lebo nám šlo o holý život.
Nastal tam riadny zmätok a niektorí sa tiež pustili do behu. Bežali sme cez blízky les a za sebou počuli rýchle kroky.
Dobehli sme až po rieku a tam sme zastali. Bolo tam otvorené priestranstvo a my sme nevedeli, čo máme robiť.
Takže sme skočili do vody a nechali sa ňou unášať doďaleka.
Keď už sme si mysleli, že stratil našu stopu, tak Lilian vyprskla:,,Kaja, to bolo teda naozaj o chlp!"
A ja jej na to:
,,Až nabudúce budeš chcieť ísť na lov, tak miesto vyberám JA!"

Sdílejte článek

Nový komentář