Čo sa vám može stať, ak niekoho dlhodobo šikanujete


Ahoy . Volám sa Martin . Bývam v menšom mestečku blízko lesa . Už od ôsmich rokov ma v škole šikanovali a ja som si to stále nechával pre seba . Dlhé roky a až nakoniec v dvanástich keď to vyšlo najavo , boli tý čo ma týrali právom potrestaný a ja som mohol byť slobodný . Samozrejme som chcel začať odznova a tak ma preložili na inú školu . Lenže tie 4-roky psychického nátlaku sa na mne podpísali a ja som dostával záchvaty depresie a agresivity , ktoré som si vybíjal na iných väčšinou slabších spolužiakov. Našiel som si partiu ktorý boli rovnaký kreténi ako ja . Vlastne ju dal dohromady jeden chalan Jakub ktorý , dnes to už viem , je pekný blbec .

Obzvlášť sme si zasadli na jedného menšieho vychudnutého chlapca – Borisa .

Celé dva roky sme ho mlátili , brali mu peniaze a jeho sebavedomie zrážali na bod mrazu . A čím som bol starší tým som si pripadal ako väčší frajer.

A v mojich 14 nastala zmena , keď už to Boris nevydržal a pokúsil si vziať život. Na psychiatrii zistili že to spôsobila naša šikana . Neviem čo sa dialo ďalej ale so mnou (keďže ma rodičia mali a majú veľmi radi) sa rozhodli rodičia niečo spraviť .

Najprv som chodil ku psychológovi ale ten mi nevedel pomôcť . Mindráky som si nemal na kom vybiť a tak sa mi depresie stále vracali .

Časom sme sa presťahovali a ja som podstúpil troj ročné štúdium na špeciálnej fakulte pre agresorov a duševne slabších . A o tri roky sme sa vrátili späť do mesta kde žil Boris . A už ako uvedomelý človek ktorý pohŕdal mojím bývalím ja , som sa rozhodol sa mu ísť jedného dňa ospravedlniť .

Vtedy som mal 17 rokov .

Chcel som to spraviť formálne . Slušne som sa obliekol a vyrazil som smerom k ich paneláku . Tam som sa od susedy dozvedel že sa presťahovali hlbšie do lesa .

Boli to zo tri kilometre . Dosť sa mi nechcelo ale musel som to urobiť . Dlhoval som mu to .

Za trištvrte hodinu som dorazil . Ocitol som sa pred nádherných obrovským drevenným domom . Na pár sekúnd som zostal v nemom úžase . Za ich domom bola vysoká skala a ináč všade okolo len stromy s žltými listami (Bola Jeseň-Podzim).

Vyzeralo to nádherne . S optimistickým úsmevom na tvári som vyrazil smerom ku dverám . Ale len čo mi praskol pod topánkou prvý konár z okolných kríkov vyskočilo 5 ľudí . Dvaja na mňa skočili a zhodili ma na zem .

Pri páde som škaredo zanadával .

Jeden z útočníkov : Ale čo ! Koho to tu máme !

Druhý z útočníkov : Ty si sa nám vrátil Karger !

Okamžite som troch z nich spoznal . Bola to moja stará banda s ktorou sme z obľubou šikanovali . Tý dvaja čo ma zhodili boli Lukáš a Peter .

Ten čo ma oslovil priezvyskom je šéf Jakub a zvyšných dvoch som nepoznal . Bolo to nejaké dievča a škaredo zazerajúci chalan . Zrejme boli všetci môjho veku . 17 .

Odsotil som Petra na bok a vstal som . Trocha ma bolel chrbát : Vrátil , ale nie preto aby ste mi lámali chrbticu .

Precedil som cez zuby a masíroval si chrbát.

Jakub : Tak čo ? Hm ? Prišiel si si sem trošku precvičiť päšť ?

Prestal som si šúchať boľavý chrbát : Čo tým myslíš ? A čo to dopr-ele robíte ?

Dievča (s úplnou aroganciou) : Prišli sme sem potrestať toho trpného skrčka !

Ja : Potrestať ?

Jakub : Hej ! V škole mu spadlo pero a dotklo sa mojich krásnych nových keciek ! No nezalúži si po hube ?

Všetci hromadne skríkli : Áno !

Ja : Čo ? Počkať , vy toho chudáčiska ešte stále bijete ? VY ste už úplne je—tý ? Vypadnite odťiaľto !

Jakub : Ale , ale, pán svätý sa nám ozval ! A kto ho to mlátil pred troma rokmi , než ho zavreli do koko-inca(ich slangový výraz pre ústav) ?

Ja : Lenže to sme boli deti , to vy ste ani trochu nedospeli ? Ostatne veď preto som aj tu , idem sa mu ospravedlniť !

Jakub : Ale ospravedlniť hmm ?

Napälo sa mi celé telo . Síce som ho tri roky nevidel ale to hmm bola vyslovená provokácia . Mal v pláne ma zmlátiť . A keď som sa pozrel na všetkých , boli celý bez seba že môžu ísť na niekoho hrdinsky piati na jedného .

Skôr než stihol Jakub niečo urobiť (už sa chystal) schytil som ho za ramená , pritiahol ho k sebe a kolenom som ho udrel do žalúdka . Vykríkol a skrčený spadol na zem kde stenal . Ostatným hneď spadol hrebienok .

Ja : Tak ma počúvajte vážený , ja som sa zmenil a vec ako je šikana už nebudem tolerovať ! Či už niekto šikanuje mňa alebo niekto niekoho iného!

Ukázal som na dom : Ak sa ešte niekto niekedy prikradne k tomu domu , nájdem si ho a poriadne ho naučím že sem liezť nemá je to jasné !

Tie slová síce zneli hrdinsky ale tak som sa rozhodne necítil . Popravde som bol v dosť nevýhodnej situácií . Ak by sa na mňa všetci vrhli mal by som problém . No našťastie tak nespravili . Peter a to dievča pomohli vstať Jakubovi . Bez slova sa rozbehli preč .

O nejakú minútu som pristúpil ku dverám a zaklopal .som . Najprv bol počuť nejaký šramot a o chvíľku sa otvorili dvere .

Zbadal som bledú Borisovú tvár . Zmenil sa síce ale nie až tak aby som ho nepoznal . Mal hlboké kruhy pod očami a jeho modré oči boli strašne smutné .

Ja s úsmevom : A…

Boris : To si naozaj pre mňa urobil ?

Ja : Myslíš odohnanie tých blbcov ? Áno , a kľudne to urobím zas ak budem musieť pretože poviem ti , viem že som sa k tebe vtedy pred troma rokmi správal zle ale sľubujem že som sa zmenil a prišiel som sa ti ospravedlniť .

Boris (smutne) : To je v poriadku . Už som sa chystal spraviť strašnú vec .Ideš ďalej ?

Súhlasil som . Mali úžasný dom . Skamošil som sa s ním . Zahrali sme Call Of Duty : Black Ops robili sme hovadiny ale aj tak som stále myslel na vetu Už som sa chystal spraviť strašnú vec . Keď som sa ho na to pýtal , povedal že je to nepodstatné .

Bol trochu divný ale ináč v pohode .

Na večer , už sa blížila siedma a vonku sa stmievalo už bol čas aby som šiel domov .

Šiel ma odprevadiť pred dvere . Vyšli sme von , a skôr než sme niečo stihli s kríkov vyskočila partia . Dvaja chytili Borisa a dvaja mňa .

Jakub : Výborne Matrin ! Ďakujem že si sa k nám opäť pridal a že si nám ho vylákal von !

Kubo vedel asi tak klamať ako ja všetky polohy z Kamasútry ale Boris mu to uveril .

Zrazu sa mu podlomili kolená a začal plakať. Dvaja čo ho držali ho pustili a začali sa smiať . Začali mu nadávať a provokovať ho .

Ja som nič spraviť nemohol . Zapchali mi ústa .

Lenže v tom sa stalo niečo čo nikto nečakal , a to niečo sa zapíše do histórie našeho mesta .

Boris si siahol za chrbát . Nadvihol košeľu a v jednej ruke mal zrazu nôž !

Veľký kuchynský !

Boris rýchlo vstal chytil Petra za krk a z plnej sily mu ho vrazil do hrude !
Všetci zvreskli .

Vytrhol som sa zo zovretia Lukáša a toho chalana . Ustúpil som o dva kroky dozadu . Nikto sa nezmohol na slovo . Iba Peter chrčal a z úst mu vytekala krv .

Hneď mi došlo že Boris toto myslel tou strašnou vecou . Ten chalan bol psychycky tak mimo že bol ochotný zabijáť len aby sa zbavil svojich tyranov . A čo horšie, teraz si myslel že som jedným z nich .

Až keď Boris nôž vybodol všetci sa rozkričali a začali utekať. Pri vybodnutí vystrekla krv a Boris mal teraz krvavú tvár . Vyzeralo to dosť strašidelne .

Oči sa mu rozšírili a šialene sa obzerali okolo .

Ukázal na mňa nožom (ja som totiž od strachu nevládal ani utiecť) : Poď Martinko , zahráme sa !

Ja : E…ehm naozaj nie ďakujem ja……

Boris vybehol a nôž držal pred sebou ako oštep .

Uskočil som doprava a keď bol Boris na mojej úrovni odsotil som ho a rozbehol som sa do lesa .

Strach a pot ma celého zaliali . Videl som už pár filmov o šialených sériových vrahoch ale nikdy som neveril že to môže byť také strašné .

Počul som kdesi za sebou beh a úchylné chechtanie .

Zrazu ma zboku niekto chytil za ruku . Skoro som dostal infarkt .

Bol to Lukáš . Schovával sa za skalou . Vtiahol ma za skalu a skrčený sme sa schovali do diery . Bola špinavá ale v panike sme to urobili .
Boris okolo nás prebehol . Počuli sme jeho mumlanie : Ja vám chcem len vrátiť peniaze na obedy !

Prebehol okolo nás a ani si nás nevšimol .

Lukáš chcel niečo povedať ale ja som ho umlčal . Chcel som počkať pár minút a dúfať že Boris bude dosť ďaleko aby sme mohli újsť v bezpečí .

Príšerne sa mi triasli kolená a myslel som si že sa povraciam . Práve zabil človeka !

A presne po tej myšlienke skočil zhora Boris rovno pred nás a bodol do hlavy Lukáša !

Prudko som mu chytil ruku ktorou bodol a odrazil som sa . Prevážil som ho a spadol som na neho . Mával rukami a snažil sa ma zhodiť dolu . Nakoniec sa mu to aj podarilo . Päsťou ma zasiahol do tváre a zhodil na do boku .

Priskočil ku nožu . Po štyroch som sa snažil dostať do najbližšieho kríka .

Boris ku mne pomaly kráčal a stále si mrmlal : Moja misia je jedinečná , moja misia je jedinečná .

Keď bol pri mne dosť blízko z plnej sily som ho kopol medzi nohy .

Vydal zvláštný zvuk a skrčil sa. Rukami si držal medzinožie a stenal : Ty bastard , ja ťa vykastrujem !

Miesto toho aby som zobral nôž , som radšej zobral nohy na ramená aby nestihol svoj sľub splniť .

Priblížil som sa ku kopcu a asi 30 metrov som sa kotúľal dolu . Bol som celý doškriabaný a dobitý . Ani som poriadne nevnímal . Medzi tým sa tak zotmelo že som poriadne nič nevidel . Iba som sa priblížil ku blatu a vtedy ma opustili sily a ja som sa zrútil . Stratil som vedomie.

Neviem kedy som sa prebral ale viem že prvé čo som počul bolo z diaľky : Dostal som vašu priateľkúúúúúúúúúúú

To ma stopercentne prebralo . Bolo mi strašne zle ale vstal som a utekal som . Nevedel som kam , hlavne preč od toho hlasu .

A asi o desať minút som vrazil do steny . Dosť to zabolelo . Spadol som na zadok . Zdvihol som hlavu a zistil som že som narazil do steny domu kde býval Boris.

Asi najlepšia šanca na prežitie bola tam . Pred vchodom som narazil na Jakuba a toho chalana ktorého som nepoznal po mene . Aj ich napadlo to isté . Vystrašene sme vbehli dnu a zavreli dvere .

Vybehli sme na druhé poschodie do jeho izby a tam sme sa zavreli , zamkli a pripravili si predmety na ochranu .

Čakali sme .

Kubo : Ako je to možné ? To , to nemôže ..on zabil ….a zabije.

Prišiel som k nemu a dal mu silnú facku : Počúvaj , v prvom rade sme ho k tomu dohnali my tak nebuď teraz taký roztrasený lebo nás to všekých zabije . V prvom rade je to tvoja a z časti aj moja chyba že sa mu stalo toto a týmto si ten chlapec úplne zničil život !

Ja vi….

A v tom sa do dverí zabodol nôž a prebodol ich !

Všetci sme hodili na dvere pohľad .

Ja : Ako sa dostal tak rýchlo……

Boris (z druhej strany dverí) Idem si pre vás ! Mne neújdete !

Kopol do dverí . Tie spadli . Všetci traja sme stuhli . Mal v ruke brokovnicu !

Vystrelil do chalana čo sedel na posteli ! Doslova ho odhodilo na stenu a polka jeho pľúc skončila tiež na stene !

Boris nevedel nabiť . Vyštartoval som . Chytil som ho oboma rukami za brokovnicu a spoločne sme vyleteli do haly a začali padať zo schodov .

Kdesi v polke pustil brokovnicu . Spadli sme dosť tvrdo . Hneď sa začal zbierať a rozbehol sa po brokovnicu .

Ja som stále ležal na zemi ale bol som dosť duchaprítomný aby som ho potiahol za nohu a zhodil na zem .

Z izby vybehol Kubo . Boris mu dopadol pod nohy . Kubo zdvihol brokovnicu a nabil . Boris zdvihol zrak . Kubo namieril a vystrelil .

Môj výkrik NIE ! My skončil v hrdle .

Borisova hlava sa rozprskla po celej hale .

Zvracal som .

Ale zároveň sa dostavila aj úľava.

Ja : J…je to za nami !

Kubo si sadol na schody a namieril na mňa : Bohužiaľ nie .

Ja : Čo..to…

Kubo : Dnešný deň bol fakt sranda !

Ja : Ty si sa zbláznil ?

Kubo sa zasmial : Blázon ? Nie ! Ja som len Borisovy pomáhal sa zbaviť svojich trápení !

Ja : Ako čo to……

Kubo : Vieš nikdy si sa ma nepýtal čo som bol pred tým než som sa spoznal z tebou .

Aj ja som chodil na psychológiu . Dávali mi lieky, že vraj som blázon ! Baví ma zabíjať ! Baví ma hrať sa z obeťami ! A preto mám byť blázon ?

Pomaly som začínal vidieť šialenstvo aj v Kubových očiach . Videl som ho tam vždycky ale až teraz mi došlo aké je to nebezpečné .

Dúfal som že sa to takto vyvrbí ! Za posledné tri roky sa každý sám zabil ale nikomu s toho nepreplo ! Vieš ako som sa nudil ? Poriadna vyvražďovačka , to je to čo som chcel ! A preto som si kúpil podprahové kazety , vlúpaval sa mu každú noc do domu a počas spánku mu púšťal správy v štýle : Ty ich nenávidíš ! Musíš ich dostať !

JA : Ty si MAGOR !

Kubo sa zasmial : Možno . Ale vieš čo to znamená ?

Ja : Čo…?

Kubo : Že máš blbý deň !

V chatke sa ozval výstrel . A následne ešte jeden .

Hromadu mŕtvol našli až Borisovi rodičia keď sa tri dni na to vrátili z dovolenky . Nikdy by ste asi nechceli zažiť šok aký museli zažiť oni .

A dávajte si pozor . Tento svet je šialený . TOTO SA MôŽE STAŤ AJ VÁM !

Sdílejte článek

  1. Profilový obrázek
    Monstrum 15 dubna 2012 v 10:53

    Normálně povídky které jsou od amatérských uživatelů nebo spisovatelů moc nečtu, ale v náhodných článcích na mě tato povídka pokřikovala: ČTI MĚ! A já jsem se rozhodl ji poslechnout. 10 minut čtení mě snad nezabije. A nezabilo. Opravdu dobrá myšlenka se šokujícím závěrem. Jen styl kterým je to napsané mě trochu dusil, ale jinak dobré. Ale myslím že se to dalo roztáhnout ještě 2x tolik než už to je, ale jinak
    T-UP

Nový komentář