Čo sa vám može stať, ak niekoho dlhodobo šikanujete

Ahoy . Volám sa Martin . Bývam v menšom mestečku blízko lesa . Už od ôsmich rokov ma v škole šikanovali a ja som si to stále nechával pre seba . Dlhé roky a až nakoniec v dvanástich keď to vyšlo najavo , boli tý čo ma týrali právom potrestaný a ja som mohol byť slobodný . Samozrejme som chcel začať odznova a tak ma preložili na inú školu . Lenže tie 4-roky psychického nátlaku sa na mne podpísali a ja som dostával záchvaty depresie a agresivity , ktoré som si vybíjal na iných väčšinou slabších spolužiakov. Našiel som si partiu ktorý boli rovnaký kreténi ako ja . Vlastne ju dal dohromady jeden chalan Jakub ktorý , dnes to už viem , je pekný blbec .

Obzvlášť sme si zasadli na jedného menšieho vychudnutého chlapca – Borisa .

Celé dva roky sme ho mlátili , brali mu peniaze a jeho sebavedomie zrážali na bod mrazu . A čím som bol starší tým som si pripadal ako väčší frajer.

A v mojich 14 nastala zmena , keď už to Boris nevydržal a pokúsil si vziať život. Na psychiatrii zistili že to spôsobila naša šikana . Neviem čo sa dialo ďalej ale so mnou (keďže ma rodičia mali a majú veľmi radi) sa rozhodli rodičia niečo spraviť .

Najprv som chodil ku psychológovi ale ten mi nevedel pomôcť . Mindráky som si nemal na kom vybiť a tak sa mi depresie stále vracali .

Časom sme sa presťahovali a ja som podstúpil troj ročné štúdium na špeciálnej fakulte pre agresorov a duševne slabších . A o tri roky sme sa vrátili späť do mesta kde žil Boris . A už ako uvedomelý človek ktorý pohŕdal mojím bývalím ja , som sa rozhodol sa mu ísť jedného dňa ospravedlniť .

Vtedy som mal 17 rokov .

Chcel som to spraviť formálne . Slušne som sa obliekol a vyrazil som smerom k ich paneláku . Tam som sa od susedy dozvedel že sa presťahovali hlbšie do lesa .

Boli to zo tri kilometre . Dosť sa mi nechcelo ale musel som to urobiť . Dlhoval som mu to .

Za trištvrte hodinu som dorazil . Ocitol som sa pred nádherných obrovským drevenným domom . Na pár sekúnd som zostal v nemom úžase . Za ich domom bola vysoká skala a ináč všade okolo len stromy s žltými listami (Bola Jeseň-Podzim).

Vyzeralo to nádherne . S optimistickým úsmevom na tvári som vyrazil smerom ku dverám . Ale len čo mi praskol pod topánkou prvý konár z okolných kríkov vyskočilo 5 ľudí . Dvaja na mňa skočili a zhodili ma na zem .

Pri páde som škaredo zanadával .

Jeden z útočníkov : Ale čo ! Koho to tu máme !

Druhý z útočníkov : Ty si sa nám vrátil Karger !

Okamžite som troch z nich spoznal . Bola to moja stará banda s ktorou sme z obľubou šikanovali . Tý dvaja čo ma zhodili boli Lukáš a Peter .

Ten čo ma oslovil priezvyskom je šéf Jakub a zvyšných dvoch som nepoznal . Bolo to nejaké dievča a škaredo zazerajúci chalan . Zrejme boli všetci môjho veku . 17 .

Odsotil som Petra na bok a vstal som . Trocha ma bolel chrbát : Vrátil , ale nie preto aby ste mi lámali chrbticu .

Precedil som cez zuby a masíroval si chrbát.

Jakub : Tak čo ? Hm ? Prišiel si si sem trošku precvičiť päšť ?

Prestal som si šúchať boľavý chrbát : Čo tým myslíš ? A čo to dopr-ele robíte ?

Dievča (s úplnou aroganciou) : Prišli sme sem potrestať toho trpného skrčka !

Ja : Potrestať ?

Jakub : Hej ! V škole mu spadlo pero a dotklo sa mojich krásnych nových keciek ! No nezalúži si po hube ?

Všetci hromadne skríkli : Áno !

Ja : Čo ? Počkať , vy toho chudáčiska ešte stále bijete ? VY ste už úplne je---tý ? Vypadnite odťiaľto !

Jakub : Ale , ale, pán svätý sa nám ozval ! A kto ho to mlátil pred troma rokmi , než ho zavreli do koko-inca(ich slangový výraz pre ústav) ?

Ja : Lenže to sme boli deti , to vy ste ani trochu nedospeli ? Ostatne veď preto som aj tu , idem sa mu ospravedlniť !

Jakub : Ale ospravedlniť hmm ?

Napälo sa mi celé telo . Síce som ho tri roky nevidel ale to hmm bola vyslovená provokácia . Mal v pláne ma zmlátiť . A keď som sa pozrel na všetkých , boli celý bez seba že môžu ísť na niekoho hrdinsky piati na jedného .

Skôr než stihol Jakub niečo urobiť (už sa chystal) schytil som ho za ramená , pritiahol ho k sebe a kolenom som ho udrel do žalúdka . Vykríkol a skrčený spadol na zem kde stenal . Ostatným hneď spadol hrebienok .

Ja : Tak ma počúvajte vážený , ja som sa zmenil a vec ako je šikana už nebudem tolerovať ! Či už niekto šikanuje mňa alebo niekto niekoho iného!

Ukázal som na dom : Ak sa ešte niekto niekedy prikradne k tomu domu , nájdem si ho a poriadne ho naučím že sem liezť nemá je to jasné !

Tie slová síce zneli hrdinsky ale tak som sa rozhodne necítil . Popravde som bol v dosť nevýhodnej situácií . Ak by sa na mňa všetci vrhli mal by som problém . No našťastie tak nespravili . Peter a to dievča pomohli vstať Jakubovi . Bez slova sa rozbehli preč .

O nejakú minútu som pristúpil ku dverám a zaklopal .som . Najprv bol počuť nejaký šramot a o chvíľku sa otvorili dvere .

Zbadal som bledú Borisovú tvár . Zmenil sa síce ale nie až tak aby som ho nepoznal . Mal hlboké kruhy pod očami a jeho modré oči boli strašne smutné .

Ja s úsmevom : A...

Boris : To si naozaj pre mňa urobil ?

Ja : Myslíš odohnanie tých blbcov ? Áno , a kľudne to urobím zas ak budem musieť pretože poviem ti , viem že som sa k tebe vtedy pred troma rokmi správal zle ale sľubujem že som sa zmenil a prišiel som sa ti ospravedlniť .

Boris (smutne) : To je v poriadku . Už som sa chystal spraviť strašnú vec .Ideš ďalej ?

Súhlasil som . Mali úžasný dom . Skamošil som sa s ním . Zahrali sme Call Of Duty : Black Ops robili sme hovadiny ale aj tak som stále myslel na vetu Už som sa chystal spraviť strašnú vec . Keď som sa ho na to pýtal , povedal že je to nepodstatné .

Bol trochu divný ale ináč v pohode .

Na večer , už sa blížila siedma a vonku sa stmievalo už bol čas aby som šiel domov .

Šiel ma odprevadiť pred dvere . Vyšli sme von , a skôr než sme niečo stihli s kríkov vyskočila partia . Dvaja chytili Borisa a dvaja mňa .

Jakub : Výborne Matrin ! Ďakujem že si sa k nám opäť pridal a že si nám ho vylákal von !

Kubo vedel asi tak klamať ako ja všetky polohy z Kamasútry ale Boris mu to uveril .

Zrazu sa mu podlomili kolená a začal plakať. Dvaja čo ho držali ho pustili a začali sa smiať . Začali mu nadávať a provokovať ho .

Ja som nič spraviť nemohol . Zapchali mi ústa .

Lenže v tom sa stalo niečo čo nikto nečakal , a to niečo sa zapíše do histórie našeho mesta .

Boris si siahol za chrbát . Nadvihol košeľu a v jednej ruke mal zrazu nôž !

Veľký kuchynský !

Boris rýchlo vstal chytil Petra za krk a z plnej sily mu ho vrazil do hrude !
Všetci zvreskli .

Vytrhol som sa zo zovretia Lukáša a toho chalana . Ustúpil som o dva kroky dozadu . Nikto sa nezmohol na slovo . Iba Peter chrčal a z úst mu vytekala krv .

Hneď mi došlo že Boris toto myslel tou strašnou vecou . Ten chalan bol psychycky tak mimo že bol ochotný zabijáť len aby sa zbavil svojich tyranov . A čo horšie, teraz si myslel že som jedným z nich .

Až keď Boris nôž vybodol všetci sa rozkričali a začali utekať. Pri vybodnutí vystrekla krv a Boris mal teraz krvavú tvár . Vyzeralo to dosť strašidelne .

Oči sa mu rozšírili a šialene sa obzerali okolo .

Ukázal na mňa nožom (ja som totiž od strachu nevládal ani utiecť) : Poď Martinko , zahráme sa !

Ja : E...ehm naozaj nie ďakujem ja......

Boris vybehol a nôž držal pred sebou ako oštep .

Uskočil som doprava a keď bol Boris na mojej úrovni odsotil som ho a rozbehol som sa do lesa .

Strach a pot ma celého zaliali . Videl som už pár filmov o šialených sériových vrahoch ale nikdy som neveril že to môže byť také strašné .

Počul som kdesi za sebou beh a úchylné chechtanie .

Zrazu ma zboku niekto chytil za ruku . Skoro som dostal infarkt .

Bol to Lukáš . Schovával sa za skalou . Vtiahol ma za skalu a skrčený sme sa schovali do diery . Bola špinavá ale v panike sme to urobili .
Boris okolo nás prebehol . Počuli sme jeho mumlanie : Ja vám chcem len vrátiť peniaze na obedy !

Prebehol okolo nás a ani si nás nevšimol .

Lukáš chcel niečo povedať ale ja som ho umlčal . Chcel som počkať pár minút a dúfať že Boris bude dosť ďaleko aby sme mohli újsť v bezpečí .

Príšerne sa mi triasli kolená a myslel som si že sa povraciam . Práve zabil človeka !

A presne po tej myšlienke skočil zhora Boris rovno pred nás a bodol do hlavy Lukáša !

Prudko som mu chytil ruku ktorou bodol a odrazil som sa . Prevážil som ho a spadol som na neho . Mával rukami a snažil sa ma zhodiť dolu . Nakoniec sa mu to aj podarilo . Päsťou ma zasiahol do tváre a zhodil na do boku .

Priskočil ku nožu . Po štyroch som sa snažil dostať do najbližšieho kríka .

Boris ku mne pomaly kráčal a stále si mrmlal : Moja misia je jedinečná , moja misia je jedinečná .

Keď bol pri mne dosť blízko z plnej sily som ho kopol medzi nohy .

Vydal zvláštný zvuk a skrčil sa. Rukami si držal medzinožie a stenal : Ty bastard , ja ťa vykastrujem !

Miesto toho aby som zobral nôž , som radšej zobral nohy na ramená aby nestihol svoj sľub splniť .

Priblížil som sa ku kopcu a asi 30 metrov som sa kotúľal dolu . Bol som celý doškriabaný a dobitý . Ani som poriadne nevnímal . Medzi tým sa tak zotmelo že som poriadne nič nevidel . Iba som sa priblížil ku blatu a vtedy ma opustili sily a ja som sa zrútil . Stratil som vedomie.

Neviem kedy som sa prebral ale viem že prvé čo som počul bolo z diaľky : Dostal som vašu priateľkúúúúúúúúúúú

To ma stopercentne prebralo . Bolo mi strašne zle ale vstal som a utekal som . Nevedel som kam , hlavne preč od toho hlasu .

A asi o desať minút som vrazil do steny . Dosť to zabolelo . Spadol som na zadok . Zdvihol som hlavu a zistil som že som narazil do steny domu kde býval Boris.

Asi najlepšia šanca na prežitie bola tam . Pred vchodom som narazil na Jakuba a toho chalana ktorého som nepoznal po mene . Aj ich napadlo to isté . Vystrašene sme vbehli dnu a zavreli dvere .

Vybehli sme na druhé poschodie do jeho izby a tam sme sa zavreli , zamkli a pripravili si predmety na ochranu .

Čakali sme .

Kubo : Ako je to možné ? To , to nemôže ..on zabil ….a zabije.

Prišiel som k nemu a dal mu silnú facku : Počúvaj , v prvom rade sme ho k tomu dohnali my tak nebuď teraz taký roztrasený lebo nás to všekých zabije . V prvom rade je to tvoja a z časti aj moja chyba že sa mu stalo toto a týmto si ten chlapec úplne zničil život !

Ja vi....

A v tom sa do dverí zabodol nôž a prebodol ich !

Všetci sme hodili na dvere pohľad .

Ja : Ako sa dostal tak rýchlo......

Boris (z druhej strany dverí) Idem si pre vás ! Mne neújdete !

Kopol do dverí . Tie spadli . Všetci traja sme stuhli . Mal v ruke brokovnicu !

Vystrelil do chalana čo sedel na posteli ! Doslova ho odhodilo na stenu a polka jeho pľúc skončila tiež na stene !

Boris nevedel nabiť . Vyštartoval som . Chytil som ho oboma rukami za brokovnicu a spoločne sme vyleteli do haly a začali padať zo schodov .

Kdesi v polke pustil brokovnicu . Spadli sme dosť tvrdo . Hneď sa začal zbierať a rozbehol sa po brokovnicu .

Ja som stále ležal na zemi ale bol som dosť duchaprítomný aby som ho potiahol za nohu a zhodil na zem .

Z izby vybehol Kubo . Boris mu dopadol pod nohy . Kubo zdvihol brokovnicu a nabil . Boris zdvihol zrak . Kubo namieril a vystrelil .

Môj výkrik NIE ! My skončil v hrdle .

Borisova hlava sa rozprskla po celej hale .

Zvracal som .

Ale zároveň sa dostavila aj úľava.

Ja : J...je to za nami !

Kubo si sadol na schody a namieril na mňa : Bohužiaľ nie .

Ja : Čo..to...

Kubo : Dnešný deň bol fakt sranda !

Ja : Ty si sa zbláznil ?

Kubo sa zasmial : Blázon ? Nie ! Ja som len Borisovy pomáhal sa zbaviť svojich trápení !

Ja : Ako čo to......

Kubo : Vieš nikdy si sa ma nepýtal čo som bol pred tým než som sa spoznal z tebou .

Aj ja som chodil na psychológiu . Dávali mi lieky, že vraj som blázon ! Baví ma zabíjať ! Baví ma hrať sa z obeťami ! A preto mám byť blázon ?

Pomaly som začínal vidieť šialenstvo aj v Kubových očiach . Videl som ho tam vždycky ale až teraz mi došlo aké je to nebezpečné .

Dúfal som že sa to takto vyvrbí ! Za posledné tri roky sa každý sám zabil ale nikomu s toho nepreplo ! Vieš ako som sa nudil ? Poriadna vyvražďovačka , to je to čo som chcel ! A preto som si kúpil podprahové kazety , vlúpaval sa mu každú noc do domu a počas spánku mu púšťal správy v štýle : Ty ich nenávidíš ! Musíš ich dostať !

JA : Ty si MAGOR !

Kubo sa zasmial : Možno . Ale vieš čo to znamená ?

Ja : Čo...?

Kubo : Že máš blbý deň !

V chatke sa ozval výstrel . A následne ešte jeden .

Hromadu mŕtvol našli až Borisovi rodičia keď sa tri dni na to vrátili z dovolenky . Nikdy by ste asi nechceli zažiť šok aký museli zažiť oni .

A dávajte si pozor . Tento svet je šialený . TOTO SA MôŽE STAŤ AJ VÁM !