Bábika


Ulička, ktorou sa prechádzalo od gymnázia k zastávke, bola opäť neosvetlená. Nina zrýchlila krok, aby sa čo najskôr dostala k trolejbusu. Neznášala pondelkové večerné vyučovanie a to najmä v zime. Zafúkal studený januárový vietor, Nina si pritiahla bundu bližšie k telu. Začala sa chvieť, nebolo to však od chladu . Drobné vlásky na zátylku sa jej zježili, bol to strach. Nevedela odkiaľ, ale bola si istá, že niekto ju sleduje. Zrýchlila krok, niekto alebo niečo za jej chrbtom sa pohlo. Otočila sa a zbadala siluetu, bol to obrovský chlap v starej prešívanej bunde.
"Hľadáte niekoho? " Ninin hlas sa chvel od strachu. Chlap neodpovedal, pomalým, dlhým krokom sa približoval k Nine. Tá sa otočila a začala bežať. Ďaleko nedošla, zacítila tupú bolesť v hlave a padla tvárou na zem, videla ako sa chlap k nej pomaly skláňa a niečo nezrozumiteľne hovorí.

* * *

Tma a zápach, to boli prvé veci, ktoré si Nina začala uvedomovať.
"Haló! "
"Je tu niekto? "
Ležala na vlhkej prikrývke, ktorá zakrývala nízku posteľ, pokúsila sa postaviť, nohy aj ruky mala voľné. Prečo ju nikto nezviazal? Prečo jej je zima?
Nemala na sebe svoje oblečenie. Namiesto nohavíc a teplého svetra mala na sebe šaty. Boli jej krátke. Prečo by ju niekto takto obliekal? Však to nemá logiku. Jej oči si pomaly privykli na tmu. Postieľka na ktorej ležala bola pritisnutá k nejakej stene, kúsok od nej bol nízky toaletný stolík so zaprášeným zrkadlom. V rohu oproti stál stolík a malá stolička. Toto všetko sa nachádzalo v stiesnenom priestore. Nina pomaly prešla k stolíku so stoličkou, hneď vedľa nich sa nachádzali dvierka, Dvierka od klietky. Klietky v ktorej bola uväznená. Celá Klietka zaberala asi polovicu miestnosti v ktorej sa nachádzala. Neboli tu okná, nevedela či je už deň alebo je ešte noc. Nikto iný v miestnosti nebol. Nina ničomu nerozumela, bola jej zima a mala obrovský strach.
" Pomoc! "
" Pomôžte mi niekto! "
Nina sa pomaly zviezla s plačom na podlahu, jej vzlyky nikto nepočul. Po chvíli ju vyrušil zvuk otvárajúcich sa dverí. Celý priestor dverí vypĺňala mohutná postava je únoscu. Chlap držal v rukách tácku a ťarbavo schádzal dolu schodmi.
" Kto ste?"
" Čo odo mňa chcete? "
Chlap na otázky nereagoval, pomaly prešiel až ku klietke, vytiahol z nohavíc kľúč a otvoril zámok na klietke. Nina odstúpila k posteli, vyliezla na ňu a schúlila sa v rohu klietky.
" Pmmm sm." Chlapovi nebolo rozumieť.
" Jj ja neviem čo chcete. " Povedala Nina s plačom a pritisla sa bližšie k plesnivejúcej stene.
" Pmmmm sm! " Skríkol nahnevaný chlap a šermoval rukou smerom k sebe.
" Pustite ma prosím, ak chcete peniaze, tak rodičia vám zaplatia."
Rozzúrený chlap prišiel k vzlykajúcej Nine a udrel ju päsťou po ústach. V ústach zacítila kovovú chuť krvi. Zatmelo sa je na chvíľu pred očami. Chlap jej chytil dlhé vlasy a šmaril ju k stolíku. Nina spadla pred stoličku, chlap ju zdvihol a chytil jej bradu. Začal ju kŕmiť. Lyžičku s nechutnou kašou jej strkal hlboko do úst. Jeho prsty jej drtili sánku. Po poslednej lyžičke Nina vyvrátila kašu na kamennú dlážku. To chlapa nahnevalo. Udrel ju znova, s plačom padla na zem. Krv jej nekontrolovateľne tiekla z nosa aj úst. Chlap ju ešte kopol do brucha a potom odišiel. Ležala pri toaletnom stolíku a plakala. Bolesť hlavy bola neznesiteľná. Pomaly začala strácať pojem o čase. Nevedela sa sústrediť na nič iné ako na chuť krvi v ústach a strach. Strach z toho čo bude nasledovať.

* * *

Zo spánku ju prebudil zvuk kľúča otáčajúceho sa v zámke klietky. Chlap opäť niesol tácku s jedlom. Prišiel k Nine, tá trochu cúvla. Chlap ju takmer nežne vzal na ruky a posadil na stoličku. Vzal lyžicu a začal ju kŕmiť. Masa ktorou ju kŕmil bola opäť nechutná, ale neodvážila sa ju vyvrátiť. Poslušne otvárala rozbité ústa. Chlap odložil lyžičku a ukázal na toaletný stolík. Nina k si pomaly sadla na stoličku pred zrkadlom. Chlap vzal do ruky kefu a začal ju česať, neprítomne sa pri tom usmieval a mrmlal.
" Ppustite ma von ."
" Prosím Vás. "
Chlap na jej prosbu nereagoval, naďalej ju len česal a usmieval sa.
Nina sa rozplakala, to chlapa nahnevalo, zahnal sa a zhodil ju na zem. Začal ju mlátiť, kopol ju do brucha. Ninu začala zvracať, rozzúril sa ešte viac. Zdvihol ju hodil ju do stolíka na ktorom bol podnos so zvyškom kaše. Stolík sa rozbil a jej to vyrazilo dych. Zaprela sa rukami o zem a zavadila pri tom rukou o lyžicu. Stisla ju v ruke, bola to jej jediná zbraň, dosť úbohá ale zbraň. Chlap sa trochu upokojil a približoval sa k nej. Nina bola v zvláštnom tranze, z nosa jej tiekla krv, cítila ako jej steká do úst, bolesť bola nepodstatná. Teraz sa sústredila len na to ako mu ublížiť. Chvela sa od vzrušenia, sklonil sa k nej a ona mu vrazila rúčku lyžice priamo do oka. Chlap zvreskol ako zviera. Nina ešte stále držala lyžicu a zarývala mu ju hlbšie do oka. Vytryskla krv, jasno červená a teplá, rovno na jej špinavé krátke detské šaty. Chlap spadol na dlážku a kričal, zvíjal sa a snažil vytiahnuť lyžicu z oka.
Nina nebola schopná pohybu. Fascinovane pozerala, ako sa chlap trápi. Potom si uvedomila, že je to šanca na útek, rozbehla sa k dverám klietky, chlap ich nechal otvorené. Prebehla k schodisku, chlapovi došlo, čo chce urobiť , so strašným revom sa rozbehol za ňou. Nina už bola takmer pri dverách. Chlap sa za ňou natiahol a chytil ju za nohu. Otočila sa a voľnou nohou ho kopla do hlavy. Chlapom to ani nepohlo. Zahnala sa znovu a kopla ho do oka, z ktorého ešte stále trčala lyžica. Pustil ju a chytil sa za oko. Rýchlo otvorila dvere a ocitla sa v úzkej chodbe.
Dom, v ktorom bola väznená mal zatlčené okná. Prebehla chodbou a hľadala dvere. Ocitla sa vo veľkej miestnosti. Bol v nej príšerný zápach, všade boli porozhadzované bábiky. Malé aj vo veľkosti päťročného dievčatka. Niektorým chýbali končatiny, iné boli vystrihané alebo mali vypichnuté oči. . Teraz už vedela, prečo ju ten chlap uniesol. On chcel bábiku, aby sa mohol hrať. Strhla sa na zvuk prichádzajúci z chodby. Rýchlo vzala stoličku a podoprela ňou kľučku na dverách. Chlap sa pokúšal dvere otvoriť. Mykal kľučkou a nezrozumiteľne kričal. Nina odstúpila od dverí a rozbehla sa na opačnú stranu izby. Pri dverách sa potkla, otočila sa a rukou nahmatala niečo mäkké, zaostrila zrak a vykríkla. Na zemi ležalo telo dievčaťa.
Vypadala mladšia ako ona, mala ostrihané vlasy a ústa otvorené v nemom výkriku. Stolička, ktorá podopierala kľučku sa začínala pod tlakom chlapovho tela posúvať. Nina prešla kolenačky k dverám a ocitla sa v ďalšej chodbe. Na jej konci boli veľké dvere. Nina sa k nim krívajúc rozbehla a pokúšala sa ich otvoriť, boli zamknuté. Chlap stále kričal. Nina to už nemohla vydržať, prepadla ju panika, chytila si oboma rukami uši a plakala. Začula zvuk praskajúceho dreva. Chlap sa dostal z chodby. Nemala už veľa času. Otvorila dvere vedúce do ďalšej miestnosti. Táto izba bola dokonale poupratovaná, okno bolo zatiahnuté ťažkými závesmi. Prešla k nemu, odhrnula závesy. Ostré svetlo ju oslepilo. Vzala stoličku a rozbila okno. Cítila, že chlap je už v chodbe, počula jeho ťažké kroky. Preliezla cez rozbité okno, pričom sa zachytila o sklo, roztrhla si šaty a porezala sa na stehne. Bolesť nevnímala. Ocitla sa na dvore plnom snehu. Nevedela, kde je prešla cez dvor, preliezla plot a ocitla sa na ceste.

* * *

Bola jej zima, hriala ju len teplá krv na stehne. Chlap na ňu kričal z okna domu. Rozbehla sa po ceste a skočila na kapotu auta, vodič spomalil, keď ju zbadal stáť pri ceste. Počula škrípanie bŕzd, zacítila slabý náraz. Šofér vybehol z auta, sklonil sa k nej a niečo hovoril. Nič nehovorila, len sa slabo usmievala – je voľná.

Sdílejte článek

  1. Profilový obrázek
    see-sawandrew 15 května 2009 v 12:15

     No… povídka je rozhodně zajímavá a být nápaditější a méně se opakující (krmení, pláč), mohl bych ji označit za víceméně povedenou. Mě například zaujal onen neznámý únosce, ve kterém sjem třeba já viděl zničeného člověka poblázněného nenaplněnou touhou mít vlastní dítě (zajímavé) … z toho mě vyvrátilo vyústění, které sice není uchvacující, ale mohlo být i horší. za úplně nepovedený považuji jen konec, který bych rozhodně uvítal otevřenější… i tak jde o zajímavý pokus (jen dodávám, že krev rozhodně nemá kovovou chuť )

Nový komentář