Ako zabiť Jančíka

Raz mi Pišta navrhol "Poďme zabiť Jančika"  Pretože sme ho strašne nenávideli.  Dávida Jančíka nenávidelo  dokonca celé mesto.  Boli sme banda retarďákov ktorý ho chceli vyhnať s nášho "revíru". Nie  že by nám vadil osobne, či jeho príbehy. Práve naopak jeho zvrhlé nechutné príbehy sme mali veľmi radi dokonca sme mu ich závideli i jeho talent. Preto sme ho chceli zabiť.  Nie len ja s Pištom sme sa o to pokúšali, snažili sa o to i druhí no jeho dar predvídať  ich prezradil skôr ako sa spustili do vraždy. 

Okrem talentu písať príbehy, či fantasticky predvídať udalosti nebol ničím iným zaujímavý. Dokonca nevynikal v žiadnej činnosti čistý antitalent, nevynikal ani krásou jeho vlasy ostrihané na hubu, špinavé zuby, veľký nos a uši.  Nikto ho nemal rád bola s ním príšerná nuda nemal zmysel pre humor , vôbec sa s nikým nerozprával. Ľudia si o ňom mysleli že trpí Downovím syndrómom a že sa čoskoro premení na Windows.  Mal zákerný smiech nedalo sa to vydržať akoby ste zaživa pálili potkana.

 Príšerne nám vadil. Preto sme sa rozhodli že vlezieme do jeho  garzonky uprostred lesa. Vkročili sme dnu s nožom pripravení na boj no sviňa zákerná mala pre nás pripravenú pascu, nikdy sa nezistilo ako to robí, že všetko tuší. Miestny ho volali Elvíra strašné čosi. Nebol múdry bol najhlupší  v okolí jeho IQ bolo pod 70 nechodil ani do školy lebo hranica IQ pre prijatie v škole bola 80. Neprijali ho! Márne nám prichystal jed pre potkany.  A to sme si mysleli že sme tu jediný retardovaní. Našli sme ho húpať sa v kresle v babičkiných papučkách.

Približovali sme sa k nemu s nožom v ruke ale ten debil tam mal vyvesenú rybársku sieť o ktorú sme sa my kiľaví pravdaže zamotali.  Keďže pri všetkých tých chorobách Dávid nebol hluchý počul nás a rozbehol sa k nám chytil rybársku sieť a vláčil nás po dlhej chodbe garzonky,  možno hlúpi a škaredí ale silu mal za troch ba veru až veľkú na jeho vek. Bol to jeden nechutný človek. Zdvihol  nás a zavesil na strop oproti zhnitým párkom a ďalšími sieťami, s chudákmi ako sme my.

Siete boli zakrvavené a špinavé strašne to tam smrdelo, boli plné kostier ohlodané myšami viselo z nich zhnité mäso. Neviem tí lotri ktorý ho chceli zabiť umreli asi zo smradu ktorý sa šíril s kuchyne. Cítil som smrad ako zhnité paradajky kúpené s Tesca. Skončiť v nej by bola brutálna smrť. No Dávid mal iné úmysly  s rukáva vytiahol opasok, nevieme čo tam robil. A surovo nás začal mlátiť ako výchova za komunistov.

Pri tom sa šialene rehotal s tým jeho potkaním hlasom,  Pišta mal šťastie že mu tým opaskom odrezal uši.  Po stenách tiekla krv .  Vtom nás chytil a s rehotom nás niesol pod zem. S úsmevom nám hovoril citáty ako šialenec . Pritom si hmkal pesničku Slovenské mamičky, a sľuboval nám rozpustenie v kyseline. Najprv nás ovalil panvicou Tefal, čudujem sa, že si ju mohol dovoliť.  Dovliekol nás do miestnosti s dierou v zemi bola tam rozliata čierna kyselina nevedno či ju už  Nasa preskúmala. 

Rukami držal sieťku, tak dlho ju držal, že sme sa už stihli zobudiť, neviem možno sa u neho prebudil cit alebo ho konečne opustila choroba šialených kráv. Zobudili sme sa visiaci nad čiernou gebudzinou.  Márne sme dúfali, že sa Dávid spamätá ako náhle sme sa zobudili, spustil to svoje pištanie, myslel som, že mu vrazím.

Spustil nás a my sme padali so sieťkou do kyseliny. Ako som sa pozrel na jeho tvár, uvidel som úškrn aký má moja mama po opici.  Usmial sa možno dostal námet na nový senzačný príbeh.