Revenge of the Creature (1955)


Režie: Jack Arnold
Rok vydání: 1955
Délka: 82 min
Země: USA

Hrají:
John Agar … (Prof. Clete Ferguson)
Lori Nelson … (Helen Dobson)
John Bromfield … (Joe Hayes)
Nestor Paiva … (Lucas)
Grandon Rhodes … (Jackson Foster)
Dave Willosck … (Lou Gibson)
Robert Williams … (George Johnson)
… a další

 

Po obrovskom úspechu filmu Creature from the Black Lagoon /1954/, bolo len otázkou času, kedy sa diváci dočkajú pokračovania. Tvorcovia sa pochopiteľne snažili vyťažiť čo najviac z boomu aký Gillman /muž zo žiabrami/ vyvolal a tak nelenili a už o niečo vyše rok uzrel svetlo sveta druhý diel. Už v úvode musím poznamenať, že celý film je viditeľne poznačený snahou o čo najrýchlejšie nakrútenie. K detailom, prečo si to myslím, sa však dostanem neskôr.

Jack Arnold ako režisér pokračoval tam, kde sa prvý diel skončil. Kapitán Lucas /Nestor Paiva/, už na novej lodi Rita II vezie do čiernej lagúny ďalšiu várku horlivých bádateľov. Tentokrát však nejde o nadšených lovcov fosílií, ale o lovcov, ktorí sa budú snažiť Gillmana získať živého ako exponát do akvária. Tento fakt znie trošku komicky, a je asi prvou „rýchlo-chybou“ scenára. Neviem o nikom, kto by sa snažil chytiť jediný žijúci exemplár prehistorického živočícha na svete dynamitom. Buď boli lovci tak neskutočne dobrý, alebo mali neuveriteľné šťastie, ale Gillman tento lov prežil a upadol „iba“ do kómy. Po prevoze do Floridského akvaparku sa stane muž-ryba obrovským hitom v radoch médií a samozrejme aj v radoch bežných občanov. Každý hotel v okolí 50tich kilometrov je obsadený a tlač na celom svete sa predbieha v prinášaný bombastických správ o floridskej atrakcii. Show sa tak môže začať.Clete Ferguson /John Agar/, mladý a ambiciózny vedec, zaoberajúci sa výskumom správania zvierat a Helen Dobson /Lori Nelson/, sympatická, taktiež výskumníčka, sú hlavné postavy filmu, okolo ktorých sa točí prakticky celé dianie. Samozrejme, ani tu nesmie chýbať akýsi pomyselný ľúbostný trojuholník, a preto sa na scéne objavuje aj Joe Hayes /John Bromfield/, ako neohrozený potápač a zároveň zamestnanec Marinelandu.Motív „kráska a zviera“ sa objavil už v prvom diely a tvorcovia mu dali v diely druhom oveľa väčší priestor. Kým pôvodne išlo len o akýsi animálny inštinkt, ktorí nebol nejako dramaticky riešený, v tomto filme sa snažili tvorcovia dať Gillmanovi akýsi ľudský – láskavý rozmer. Netvor sa počas celého filmu vyvíja. Zo začiatku je z jeho postavy cítiť čistá agresia voči všetkému živému. Neskôr, najmä po stretnutí s Helen, u neho môžeme badať akési náznaky náklonnosti voči nej. Prehĺbiť tragickú Gillmanovu situáciu sa tvorcovia snažili skrz ústa Helen, ktorá vo väčšine rozhovorov opisuje tragédiu Gillmanovej osoby ako posledného žijúceho exempláru svojho druhu, ktorí si už nikdy nenájde partnerku. Dá sa povedať, že sa im to podarilo. Nevytvorili síce z Gillmana človeka, respektíve bytosť prekypujúcu ľudskými citmi. Skôr z neho vytvorili akéhosi ďalšieho King Konga, pri ktorom má divák nutkanie uvažovať čo je a čo nieje správne, respektíve uvádza do pléna pálčivé otázky: „Je Gillman naozaj zlý ? Alebo z neho monštrum urobili ľudia?“

Niekoľkým „rýchlo-chybám“ sa nevyhla ani postava Gillmana. V prvom diely sa tvorcom vcelku verne podarilo napodobniť dýchanie skrz žiabre, najmä vďaka 4 minútovému zadržiavaniu dychu u Rica Browninga – herca, ktorý hral Gillmana pod vodou. V tomto filme sa na tento detail akosi zabudlo. Netvor, v očiach čo i len trochu pozorného diváka, stráca na uveriteľnosti „vďaka“ bublinkám ktoré sa mu hrnú prakticky z každého otvoru na maske. Najmarkantnejšie je túto skutočnosť vidieť na vrchu hlavy, kde je gejzír bubliniek prakticky neustále. Gillman tak v niektorých scénach vyzerá skôr ako umelá dekorácia do akvária a nie ako strach naháňajúci netvor.

„Rychlo-chybou“ v rámci odborného uhla pohľadu, bola aj skutočnosť, že Gillman akosi nemal problém s prispôsobením, respektíve z prechodom medzi sladkou a slanou vodou. O tejto chybičke by sa dalo diskutovať, keďže existujú ryby z tzv. braktických vôd /delty riek/ ktoré nemajú problém s takýmto prechodom, ale myslím si, že ak by sa tomuto problému venovali aj tvorcovia, poskytli by nám aspoň vysvetlenie, respektíve objav v duchu – „skvelé, on dokáže aj toto“. Namiesto toho, tento problém úplne odignorovali a musíme uznať, že vďaka tejto multifunkčnosti získal Gillman väčšie pole pôsobnosti. A v neposlednej rade, aj scenár sa tým pádom vymýšľal jednoduchšie.

Ďalšou chybou scenára bolo, ako dokonale sa dokázal Gillman orientovať v miestach, kde nikdy pred tým nebol. Hotelovú izbu, kde jeho vysnená Helen bývala, dokázal nájsť s presnosťou, ktorú by mu neposkytlo ani najnovšie GPS vybavenie. Tvorba scény, v ktorej Gillman unáša Helen a skáče s ňou do vody určite nahnala strach celému štábu. Táto scéna bola natáčaná v noci a kaskadéri Tom Hennesy /Gillman/ a Ginger Stanley /Helen/ si až po dopade na hladinu všimli, že voda je plná nebezpečných medúz. Aby toho nebolo dosť, pod vodu ich začal sťahovať vodný prúd, s ktorým mal problém najme Tom Hennesy, keďže kostým Gillmana bol tak ťažký, že mu nedával šancu na boj s týmto prúdom. Oboch nakoniec zachránili dvaja miestny chlapci, ktorí sledovali natáčanie z neďalekého člna.

Kvalitné zábery pod vodou sa oproti jednotke prakticky nezmenili. Ak nerátame „bublinkujúceho“ Gillmana, sú scény pod vodou vysoko profesionálne a realistické. Lahôdkou pre oko sú najme zábery z Marineland-u, v ktorých sú nám ponúkané žraloky, delfíny, korytnačky a rôzne iné morské živočíchy. Prakticky celý film sa natáčal na Floride, a preto aj zábery z Marineland-u pochádzajú z toho Floridského.

Ak sa rozhodnete pozrieť si tento film, všimnite si na začiatku vtipnú scénku z laboratória, kde mladý vedec nájde stratenú myš vo svojom vrecku. Herec, ktorí hral tohto vedca sa síce nedostal do titulkov, ale vo svete filmu urobil obrovskú kariéru. Ide o nestarnúceho Clinta Eastwooda, pre ktorého bola táto úloha filmovým debutom.Odkaz na túto malú úlohu môžeme nájsť aj vo filme Návrat do budúcnosti III., kde je vidieť plagát na tento film. Pri pohľade naň na otázku Doca Browna – „Kto je Clint Eastwood?“ – Marty odpovedá : „Ešte o ňom budete počuť“.

Ako poslednú zaujímavosť uvediem, že v scifi seriály Star Trek: Voyager, presnejšie v jeho siedmej sérii, v epizóde z názvom Repression, dvaja členovia posádky pozerajú časť z tohto filmu na svojom holodecku /niečo ako virtuálna realita budúcnosti, divák Star Treku pozná/.

 

Hodnocení7
Celkovo by som tento film označil za typický príklad narýchlo natočených druhých pokračovaní. Istú úroveň si táto séria určite ponechala, ale ako som už spomínal, druhý diel sa nevyhol istým „rýchlo-chybám“, ktoré mu vcelku logicky uberajú nejaké percentá oproti prvému dielu. Ak vás prvý diel zaujal, určite nieje stratou času, poobzerať sa aj po tomto filme, ktorí je do istej miery dôstojným pokračovateľom Gillmanových príbehov.
70%

Sdílejte článek

  1. Profilový obrázek
    Solo 28 ledna 2018 v 22:04

    I já sám patřím spíše k těm, které druhý díl této série příliš neoslovil. Zatímco jednička je mnohými považována za „kultovní dílo“, tak tady mi vadila kromě slabšího scénáře především změna prostředí. Kouzlo Černé laguny nahradila vodní nádrž, dobrodružnou atmosféru přemíra romantiky a nudných pasáží, ale i zde se podařilo obsadit velice atraktivní herečku. Takže za to má Arnold u mě malé plus. Samozřejmě nesměla chybět scéna v bílých plavkách (kterou však stejně jako v prvním díle ve vodě podstoupila Ginger Stanley). Nevím, buď neuměly ty herečky plavat, nebo měly strach, aby mokré plavky neodhalily víc, než za co dostaly zaplaceno. Každopádně i zde jsem si vyloženě užíval podvodní záběry, které byli prostě nádherné. Jen byla velká škoda, že tu dostalo zbytečně moc velký prostor Ocean Harbor Oceanarium, ve kterém máme sice tu čest vidět na pár vteřin Clinta Eastwooda v jeho první roli, ale kromě útěku z nádrže to byla docela nuda. Navíc se samotný Gill-man v mnoha situacích choval dost podivně, měl neuvěřitelný orientační smysl a už prostě nebyl tolik okouzlující, jako tomu bylo minule. Nicméně pořád v tom vidím průměrný film, který s ohledem na dobu vzniku rozhodně nepatří do koše! 50%

  2. Profilový obrázek
    SkuciuS 14 listopadu 2010 v 20:46

    Před začátkem nějaké kritiky je třeba brát ohled na dobu vzniku filmu. Tento film byl sice v něčem průlomový, ale první díl byl o dost lepší. Jak po stránce technické – tak i (hlavně!!!!) obsahové. U většiny filmů jsou pokračování slabší než původní díla. Tento film je dost jasný případ. Velkým mínusem je i to, že z neohroženého obávaného monstra udělali poníženou a pronásledovanou akvarijní rybičku. Na rozdíl od původního filmu se tvůrci vůbec nesnaží zakrýt dýchací trubici, která vede od zamaskované kyslíkové bomby do hlavy (pusy). V některých záběrech je to přímo neodpustitelné. Spousta záběrů v akváriu jsou zbytečně natahované. Smrt netvora taky nebyla nějak důstojně vymyšlena. Toto pokračování bych označil za zbytečné.

Nový komentář