Dr. Jekyll and Mr. Hyde (1920)


Režie: John S. Robertson
Rok výroby: 1920
Délka: 80 min
Země: USA

Hrají:
John Barrymore … (Dr. Henry Jekyll / Mr. Edward Hyde)
Charles Lane … (Dr. Richard Lanyon)
Brandon Hurst  … (Sir George Carew)
Cecil Clovelly … (Edward Enfield)
Nita Naldi … (Miss Gina – Italian Singer)
…a další

 

Dvadsiate roky priniesli horrorovej kinematografii naozaj veľa. Od démonického upírieho grófa Orlocka (1922 – Nosferatu), cez Dr. Caligariho a jeho kabinet (1920 – Cabinet of Dr. Caligari) až po majestátneho a tajomného fantóma opery (1925 – Phantom of the Opera). Trošku v úzadí, a určite neprávom sa ocitlo spracovanie dnes už svetoznámeho príbehu o rozdvojenej osobnosti a vnútornom boji dobra a zla.
Rovnako ako mnohé filmy z tejto doby /1926 – Faust/, aj príbeh Dr. Jekylla a Mr. Hyde našiel svoj námet v knižnej predlohe. Škótsky autor Robert Louis Stevenson prvý krát publikoval tento príbeh v roku 1885 a určite ho nenapadlo, že sa jeho dielo stane priamou predlhou pre skoro 30 filmov a nepriamo inšpiruje veľké množstvo tvorcov, ktorí si požičajú isté fragmenty tohto príbehu. Prvého filmového spracovania z roku 1908 sa však R.L.Stevenson nedožil, zomrel v roku 1894. Spracovanie z roku 1920 o ktorom tu bude reč, osobne považujem za jedno z najlepších ak nie najlepšie a pokúsim sa preto svoj názor podložiť pádnymi argumentmi.

Henry Jekyll je doktor ale taktiež veľký idealista a filantrop. Ak nepracuje vo svojej bezplatnej klinike, experimentuje vo svojom laboratóriu. Okrem iného je horlivý zástanca teórie, v ktorej každá ľudská bytosť má dobré a zlé ja. V každom musí jedna z týchto osobností zvíťaziť a určiť tak podstatu ľudskej povahy. Na podporu svojej teórie sa rozhodne pre nebezpečný experiment. Vyvinie drogu, ktorá pomôže jeho zlému druhému ja krátkodobo ovládnuť jeho telo a doslova ho prebudiť k životu. Dr. Jekyll sa tak dostáva pred ťažkú skúšku. Zachová si svoje vlastné ja, dobrácke a úprimne milujúce svoju snúbenicu Millicent, alebo zvíťazí zákerný a nemorálny Mr. Hyde, ktorého existencia sa stáva priam prekliatím pre všetkých zainteresovaných?

Úvod filmu je spracovaný vo veľmi vlažnom tempe. Definuje ho snaha o vykreslenie doby, vtedajších pomerov a vzťahov medzi hlavnými postavami. Taktiež sa tu črtá rozpor medzi obhajovaním teórie Dr. Jekylla a námietkami otca Jekyllovej snúbenice. Rozhovory a vzájomné argumentácie sa vedú zväčša vo filozofickej rovine, ktorá v istých pasážach môže pripadať nudne, avšak prítomnosť tohto rozmeru je viac ako nutná. Bez neho by Jekyllove transformácie stáli na hlinených nohách a celkové dianie a konanie postáv by nemalo žiadny základ, respektíve logický dôvod.
‘In each of us two natures are at war… the good and the evil. All our lives the fight goes on between them, but one of them must conquer. In our own hands lies the power to choose. What we want most to be we are.’

Neskôr, najme vďaka „stvoreniu“ Mr. Hyda však film dostáva obrátky. Účinkovanie Mr. Hyda na scéne, čo sa času týka, má stúpajúcu tendenciu a v istých pasážach nám osobnosť Dr. Jekylla prakticky zmizne zo scény. Zdôrazňuje sa tak iba stále zúfalejšia situácia, ktorá v istých momentoch divákovi pripadá bezvýchodisková a stratená.

Samotná postava Mr. Hyda je to, čo by sme mohli nazvať „korením“ filmu. Je totiž excelentnou prehliadkou vlastností ozajstného záporného hrdinu. Je zákerný, krutý, nemorálny a sebecký. Sleduje svoje ciele a je verný filozofii, že účel svätí prostriedky.

Na tom, že bola táto postava natoľko uveriteľná a samozrejme miestami desivá má hlavnú zásluhu predstaviteľ rozpoltenej osobnosti John Barrymore. Ako to už býva v nemých filmoch zvykom, musel do úlohy vložiť celé svoje ja a dokonale musel taktiež vytvoriť hneď dve, diametrálne odlišné postavy. Najmä skrz svoju neopakovateľnú mimiku tváre sa mu to viac ako podarilo. Herecké umenie Johna Barrymora sa prejavilo najme v scénach kde sa z Jekylla stáva Hyde. Do istej miery tejto zmene samozrejme pomohli aj maskéri, avšak gro tejto premeny mal na pleciach práve John Barrymore.

Vďaka obmedzeným vizuálnym trikom dokonca v niektorých scénach dokázal zahrať premenu bez nutnosti nanášať si vrstvu make-upu. John Barrymore však nebol žiadny nováčik. V dobe keď pracoval na tomto filme, mal už na konte mnoho vydarených úloh a samozrejme v úspešnej kariére neskôr pokračoval. Okrem úlohy Dr. Jekylla/Mr.Hyda, niekoľkokrát stvárnil kapitána Achaba v spracovaniach románu o bielej veľrybe (1930 – Moby Dick) alebo v roku 1922 stvárnil rolu Sherlock Holmesa v rovnomennom filme. Vo svojej bohatej 25 ročnej kariére stvárnil hlavnú úlohu vo viac ako 60 filmoch a oprávnene sa tak dočkal svojho miesta na svetoznámom chodníku slávy. Ako zaujímavosť ešte uvediem, že je starý otec dnes vcelku úspešnej Drew Barrymore.

Dôležitú úlohu tvoria vo filme kulisy. Tie sú zvládnuté na výbornú a zábery na nočný Londýn by som určite označil za naozaj majstrovské. Celkovo sa kulisám a situovaniu deja darí dotvárať atmosféru a niekedy aj náladu ktorou sa uberá samotný príbeh. Ruku v ruke s kulisami ide hudba, ktorú by som neoznačil za až takú dokonalú, ale zase vytýkať sa jej dá len málo. V istých miestach akoby prešľapuje na mieste na rozdiel od očakávaného spádu a dynamiky. V niektorých pasážach je zase cítiť istý historický nádych alebo ak chcete snahu dostať film skrz hudbu do akejsi roviny dôb minulých. Či to bola správna cesta je na posúdení jednotlivca. Každopádne je hudba volená trefne a vyslovene neprekáža, čo je jej hlavný klad.
Dúfam, že sa mi aspoň do istej miery podarilo osvetliť vám problematiku a spôsob akým na mňa vplýva tento podľa mňa neprávom zabudnutý klenot. Silný a osvedčený príbeh, skvele zvládnuté kulisy a famózne predstavenie Johna Barrymora vytvorili dielo, ktorému sa dokonale podarilo vystihnúť podstatu súboja dobra a zla v každom z nás. Myslím si taktiež, že má čo povedať aj dnešnému divákovi, ktorí ak dá tomuto filmu šancu a nezahodí ho do koša s pomyselným názvom „nemé somariny“, môže byť veľmi príjemne prekvapený.

Hodnocení9
Na záver si dovolím zopakovať myšlienku, ktorú som načrtol na úvod a dúfam, že som ju dostatočne obhájil. Ide o jedno z najlepších ak nie najlepšie spracovanie legendárneho príbehu Dr. Jekylla a Mr. Hyda.
90%

Sdílejte článek

  1. Profilový obrázek
    Solo 30 dubna 2018 v 15:35

    Doslova miluju tyhle ty staré klenoty, na které nedám ve většině případů dopustit. Tohle bylo a pořád je skutečné umění, na rozdíl od většiny novodobých filmů, které jim nesahají ani po kotníky. Zvláště vezmeme-li v potaz tehdejší možnosti a techniku, kterou měli tvůrci k dispozici. Robert Louis Stevenson svým příběhem inspiroval již řadu filmových i divadelních tvůrců, ale jen málokterým se skutečně ho podařilo naplnit (zobrazit) tak, jak by si jistě zesnulý autor přál. V tomto případě bych si byl však jistý, že by jej to nesmírně potěšilo, protože svou kvalitu tento němý kousek bezesporu má. Výborné obrazové ztvárnění je podrženo geniálním herectvím hlavního protagonisty (John Barrymore), který předvedl opravdu obdivuhodný herecký výkon. Především pak na mě udělaly dojem jeho grimasy a zlověstný vzhled pana Hydea. K vytvoření hrůzy nepotřebujete slov – stačí tvůrčí i herecká obratnost a um. Jen mi trošku brnkal na nervy ten monotónní hudební doprovod, který mi po nějakém čase začal lézt lehce na palici. Což mi však nějak zásadně nepřekáželo v tom, abych si tento film užil až do samotného konce. 70%

Nový komentář