Creature Walks Among Us, The (1956)


Režie: John Sherwood
Rok výroby: 1956
Délka: 78 min
Země: USA

Hrají:
Jeff Morrow … (Dr. William Barton)
Rex Reason … (Dr. Thomas Morgan)
Leigh Snowden … (Marcia Barton)
Gregg Palmer … (Jed Grant)
Maurice Manson … (Dr. Borg)
James Rawley … (Dr. Johnson)
David McMahon … (Capt. Stanley)
… a další

 

Keď v roku 1954 uzrel svetlo sveta Gillman vo filme Creature from Black Lagoon, zožal obrovský úspech a preto netrvalo dlho a objavilo sa pokračovanie Revenge of the Creature /1955/. Išlo o kvalitatívne slabší diel, ktorý bol poznačený mnohými chybami, ktoré vyústili najme zo snahy o čo najrýchlejšie natočenie. Dalo sa to však pochopiteľne čakať. Tvorcovia nezaháľali a už o rok neskôr sa dočkala trilógia o Gillmanovi svojho vyvrcholenia.

Režisérskeho kresla sa po dvoch dieloch vzdal Jack Arnold a vystriedal ho John Sherwood. Ten mal v tej dobe na konte iba režisérsky debut a to priemerný western Raw Edge a bolo otázne ako sa svojej úlohy zhostí. Objektívne povedané, odviedol vcelku slušnú prácu, ktorú potvrdil v roku 1957 aj vo filme The Monolith Monsters. Príbeh začína, ako sme si u Gillmana určite zvykli, úvodným lovom. Nebolo potrebné ale chodiť do žiadnej tajuplnej džungle, keďže Gillman sa po úteku v druhom diele nachádzal blízko civilizácie. Lovci a vedci, už presne vedeli čo ich čaká, a preto boli náležite vybavený napríklad aj takým sonarom. Najme kvôli nemu mohli dokonale mapovať jeho pohyb, čím sa z filmu vytratilo isté napätie založené na otázke : „Kde sa najbližšie vynorí, alebo kde vlastne je?“. Pomocou látky ktorá uspávala všetko živé v jej blízkosti, sa ho lovcom podarilo chytiť, ale samozrejme nešlo to bez komplikácií. Gillman sa ocitá po zúfalej obrane značne popálený a život mu môže zachrániť jedine operácia. Počas nej vedci objavia zakrslé pľúca a rozhodnú sa ich podporiť vo fungovaní a raste. Výsledkom operácie je tak Gillman z fungujúcimi pľúcami, a kožou ktorá sa pri raste prispôsobila suchu v ktorom sa momentálne Gillman nachádzal.

Išlo o zaujímavý vývoj udalostí, ktorí bol podporovaný najme horlivosťou Dr. William Bartona. Ten mi svojim záujmom meniť dramaticky a podľa svojho uváženia prirodzené evolučné procesy v istých pasážach pripomínal doktora Frankensteina, aj keď motívy oboch boli dosť odlišné. Gillman sa tak dostáva do rúk vedcov, ktorí sa ho budú snažil čo najviac „poľudštiť“ a donútiť ho zvyknúť si na svoje nové prostredie – výskumnú stanicu, do ktorej je umiestnený, a v neposlednej rade aj na súš ako takú.

Bolo pre mňa príjemným prekvapením, že tvorcovia upustili od bežnej formy v akej Gillman vystupoval v predošlých dieloch. Nejde iba o už spomínaný výzor, ide skôr o to, do akej pozície z hľadiska príbehu vložený. V úvode je to síce ten klasický všetko ľudské ničiaci netvor, neskôr ale u neho môžeme badať dosť výrazný vývoj. Gillmanova postava je vývojom deja vložená do stále tragickejšej pozície. Oveľa viditeľnejšie a priamočiarejšie ako to bolo v predošlom diele. Gillman sa teda stáva tragickou postavičkou, ktorá je vytrhnutá zo svojho prirodzeného prostredia a je zotročená, podrobovaná výskumu v záujme „vyššieho“ záujmu. Je to dokonalý príklad, keď sa človek snaží o pokrok a týmto záujmom aj ospravedlňuje všetky, niekedy až neľudské prostriedky ktoré použije. Gillman sa stáva proti svojej vôli suchozemským tvorom, aj keď jeho zvieracia prirodzenosť mu hovorí niečo iné. Záber na Gillmana, ktorí cez mreže smutne hľadí na blízku, ale zároveň tak ďalekú zátoku, je jedným z najdojímavejších v celej trilógii. Prínosom bolo, že tvorcovia upustili aj od motívu Gilmanovho „zamilovania sa“. Netvor už nieje posadnutý získaním žiadnej ženy, čo napomáha vyhnúť sa istej dávke klišéovitosti v konfrontácii s predošlými dielmi. Už tu nebol trojuholník netvor – svalovec – krásna deva, ktorý by mi pri opätovnom použití určite vadil. Ľúbostný trojuholník tu napriek tomu bol. Avšak bežnejší – ľudský. Hlavná hrdinka Marcia Barton /Leigh Snowden/ a jej manžel Dr. William Barton /Jeff Morrow/, prežívajú už od začiatku viditeľnú krízu. Ich vzťah krachuje, a určite k tomu nepomáha ani záujem svalnatého námorníka, ktorý ale Marcie skôr odpudzuje ako priťahuje.Rovnako ako v predošlých dieloch si scény pod vodou a na zemi rozdelili dvaja herci. Pod vodou sa za Gillmana prezliekal už osvedčený Ricou Browning, ktorý mal nemalé skúsenosti z predošlých dvoch dielov. O scény na súši sa staral Don Megowan, ktorý napriek nedostatku skúsenosti svojmu ostrieľanému kolegovi zdatne sekundoval.Scény pod vodou boli spracované ako sme si u tejto trilógie zvykli veľmi profesionálne a vizuálne zaujímavo. O kulisy týchto scén sa postaralo príjemné prostredie Wakulla Springs v severnej Floride. K dnešnému dňu je toto nesporne okúzľujúce miesto vyhlásené za národný park. Tvorcovia sa však opäť nevyhli pre mňa iritujúcim bublinám ktoré prúdili z hneď niekoľkých miest na hlave netvora. Vodné scény však neboli dominantné a preto je možné tento prešľap odpustiť. Celkovo je tretí diel Gillmanových príbehov určite najhorrorovejší a zároveň emočne najzrelší. To, o čo sa tvorcovia snažili v prvých dvoch dieloch, sa im teraz podarilo absolútne. Donútiť diváka uvažovať, súcitiť a v istých pasážach aj fandiť osudom skúšanému Gillmanovi. V porovnaní s predošlým dielom mi vychádza víťazne diel tretí, ale v konfrontácii s dielom prvým Creature Walks Among Us (aspoň u mňa) neobstojí. Prispieva tomu napríklad aj trošku nezvládnutá záverečná bodka. Napriek tomu ide o vydarený film a naozaj dôstojné vyvrcholenie trilógie. Smer, akým sa celá trilógia uberá, je viac ako sympatický najme preto, že sa upustilo od rôznych rodinno-ladených pokračovaní, čomu sa nevyhli Gillmanovi „kolegovia“ /Dracula, Werewolf, Frankenstein/ a vytvárali sa tak ich nevesty, sestry, deti…

Hodnocení8
Koho zaujali predošlé dve časti, určite bude spokojný aj s touto. Na záver by som rád tento film odporučil nie ako film jednotlivý, ale ako súčasť veľmi kompaktného a vydareného celku.
80%

Sdílejte článek

  1. Profilový obrázek
    Solo 28 ledna 2018 v 22:09

    Třetí díl však již byl v režii jiného „kormidelníka“ a John Sherwood se pokusil navázat na úspěch svého předchůdce. Trojka je však dosti jiná – zvláštní – ne však špatná. Rozhodně na mě zapůsobila o něco lépe, než tomu bylo u dvojky. Což bylo samozřejmě dobře, protože to nakonec nedopadlo zas až tak špatně. Opět jsme sice na začátku nuceni sledovat další lov Gill-mana – ten parchant je vážně nesmrtelný…Nicméně tu máme docela zajímavou partičku vědců, kteří kromě lovu obojživelníka řeší i osobní spory, vzplanou emoce a do toho všeho tu máme opět atraktivní ženskou postavu (herečku). Ta kupodivu zas až tolik Gill-mana nezajímá, ale zase se okolo ní točí polovina mužů na palubě. No a samozřejmě nesmí chybět ani scéna s bílými plavkami. To už jaksi k této sérii patří. Problém ovšem nastává ve chvíli, kdy dojde k „proměně“ slavné nestvůry – nebo lépe řečeno začne dýchat plícemi a změní se částečně i její vzhled. Gill-man navlečený do hader – no to nebylo zrovna velké terno. Lidi jsou však taky pěkné svině a William Barton byl téměř po celou dobu ta největší. Což samozřejmě okořenilo celý příběh a zlepšilo můj pohled na celý film. Kvalit jedničky to sice nedosahuje, ale dvojku to o něco málo překonalo. 60%

Nový komentář