Režie: Jack Arnold
Rok výroby: 1954
Délka: 79 min
Země: USA

Hrají:
Richard Carlson … (David Reed)
Julie Adams … (Kay Lawrence)
Richard Denning … (Mark Williams)
Antonio Moreno … (Carl Maya)
Nestor Paiva … (Lucas)
Whit Bissell … (Dr. Thomson)
… a další

Priznám sa, že ešte nedávno som mal v horroroch 50. rokov veľké medzery. Rozhodol som sa preto spoznať na začiatok tie najznámejšie diela, medzi ktoré nepochybne patrí Netvor z čiernej lagúny.
Neskôr som zistil, že som si nemohol vybrať lepšie. Z režisérskeho pera Jacka Arnolda totiž vznikol skvost ktorí má ambície, a priznajme, že naozaj po práve, plnohodnotne zaujať aj dnešného diváka. Jack Arnold patrí určite medzi popredné osobnosti scifi-horroru 50. rokov. V tejto kategórii filmu mu pomohol preraziť najme Netvor z čiernej lagúny, ale z jeho tvorivej dielne vzišli aj iné nemenej zaujímavé kúsky. Okrem druhého pokračovania Netvora – Revenge of the Creature /1955/, vytvoril napríklad aj scifi-horror s pavúčou tematikou – Tarantula /1955/ alebo The Incredible Shrinking Man /1957/. Jeho prínos na pole horroru je nepopierateľný, ale poďme sa venovať podrobnejšie snímku s ktorým prerazil.
Príbeh o netvorovi sa začal formovať v dobe, keď bol scenárista William Alland členom Orson Welles’ Mercury Theatre a zoznámil sa s mexickým filmárom Gabriel Figueroa-om, ktorí mu povedal legendu o ľudskom monštre ktoré údajne žije niekde v pralesoch južnej Ameriky. Táto legenda sa stala prakticky prvotným impulzom pre vznik celého príbehu. William Alland sa na tvorbe filmu podieľal ako producent.

Lucas: I can tell you something about this place. The boys around here call it “The Black Lagoon”; a paradise. Only they say nobody has ever come back to prove it.

Náš filmový príbeh sa začína v momente, keď nadšený vedec a bádateľ Carl Maia / Antonio Moreno / nájde pozostatok neznámeho živočícha. Ruka, vyzerajúca na prvý pohľad ako ľudská má plávacie blany a nikto z vedcov si ju netrúfa zaradiť. Elán ktorí rozdúcha tento nález je neuveriteľne nákazlivý a už čoskoro sa podarí za štedrej finančnej pomoci chamtivého finančníka Mark Williams-a / Richard Denning / zorganizovať vedeckú výpravu do srdca amazonského pralesa. Klasickú zostavu filmov 50. rokov musí okrem skúseného vedca a horlivého finančníka doplniť rozvážny mladý vedec David Reed / Richard Carlson / a jeho príťažlivá priateľka Kay Lawrence / Julie Adams /.
Po nalodení na Ritu, loď ktorej kapitánom je Lucas /Nestor Paiva – mimochodom hral vo všetkých hore uvedených filmoch režiséra Jacka Arnolda/ sa dobrodružstvo môže začať.
Okamžite po doplávaní na miesto určenia sú naši dobrodruhovia konfrontovaný s vyčíňaním neznámeho netvora. Mŕtvoly dvoch pomocníkov doktora Maia, ktorých úlohou bolo strážiť miesto senzačného nálezu všetkých presvedčia o tom, že v pralese sa naozaj niečo deje.
Príbeh je spletený rôznymi už videnými motívmi. Hneď prvý je asi najzreteľnejší aj keď určite nie dominantný – Kráska a zviera. Náš netvor sa samozrejme svojským animálnym spôsobom zamiluje do Kay a nasledujú scény pozorovania, skúmania a samozrejme aj únosu netvorovej nenaplnenej lásky. Ďalší motív je cítiť zo vzťahu Davida a Marka, kde vidíme jasný súboj chamtivosti a ctižiadostivosti v ostrom protiklade k vedeckému a humanitnému prístupu. Aby toho nebolo dosť do napätých vzťahov je chtiac-nechtiac vtiahnutá aj Kay, ako vrchol akéhosi pomyselného ľúbostného trojuholníka, ktorí si vytvoril vo svojej hlave Mark. Práve vďaka týmto vzťahom, vnútorným súbojom a silným motívom je celý príbeh uveriteľný a stráviteľný aj pre dnešného diváka, keďže podobné situácie a vzťahy sa využívajú dodnes.

Lucas: There are many strange legends in the Amazon. Even I, Lucas, have heard the legend of a man-fish.

Dôležitou súčasťou filmu je bezpochyby postava netvora. Tvorcom jej vizuálneho stvárnenia je Milicent Patrick, aj keď verejnosti bol ako tvorca predstavený už v tej dobe známy Bud Westmore. Ako inšpirácia slúžila tvorcom drevorezba zo 17teho storočia na ktorej boli stvárnené bizarné tvory – Sea Monk a Sea Bishop. Finálny výzor hlavy netvora bol založený najme na výzore Sea Monka.
Vo filme sa o hereckú časť postarali dvaja kaskadéri. Rozdelili si túto úlohu na scény pod vodou a scény na súši. Pod vodou sa do svetlého kostýmu obliekal Rico Browning a pre scény na súši alebo na lodi sa do tmavšieho kostýmu maskoval Ben Chapman. Pre Rica Browninga boli scény pod vodou značne komplikovanejšie keďže kostým nemal vzduchové nádrže a tak sa Rico – inak profesionálny šofér a plavec musel naučiť zadržať dych na zhruba 4 minúty. Bolo to spôsobené najme snahou tvorcov napodobniť čo najuveriteľnejšie netvorove dýchanie, ktoré muselo napodobňovať rybu a jej dýchanie cez žiabre. To znamená, bez bubliniek z úst alebo nosa. V pokračovaní tohto filmu sa na tento detail zabudlo, a u netvora sú vidno unikať bublinky z hlavy.
Kulisy a atmosféra sú elementy, ktoré nepopierateľne napomáhajú uveriteľnosti tohto snímku. Dopomohla k tomu aj skutočnosť, že sa film zväčša natáčal v exteriéroch v rôznych častiach Californie a Floridy. Vizuálne stvárnenie brazílskeho amazonského pralesa dáva príbehu osobitý dobrodružný náboj a je jedným z nosných elementov tohto snímku. Najme scény pod vodou sú aj vďaka čiernobielemu spracovaniu temné a desivé v každom momente.
Nič nieje dokonalé, a rovnako to platí aj o tomto filme. Vyskytli sa v ňom isté chyby, ktoré ale nič nepokazia na celkovom dojme a uvádzam ich skôr pre zaujímavosť. Myslím si, že môžeme bez problémov prehliadnuť telefónny stĺp, ktorí trčí ponad stromy v jednej scéne lokalizovanej v amazonskom pralese, alebo španielsky nápis na inštitúte, napriek tomu že v Brazílii je úradným jazykom portugalčina.
Napriek týmto detailom sa stal netvor z čiernej lagúny do istej miery súčasťou horrorovej kultúry na dlhé roky a myslím si, že v istých elementoch je ním do dnes. V roku 1964 sa napríklad stala postava netvora hosťujúcou v populárnom horrorovo-komediálnom seriály “The Munsters”. Vzniklo napríklad aj mnoho predmetov od zberateľských figúrok po veľké krčmové pinbally, ktoré sa myslím dostali aj do našich končín. Asi najväčšej pocty sa netvorovi dostalo v dobe keď Jenny Clack (University of Cambridge) objavil fosíliu neznámeho obojživelníka a nazval ho Eucritta melanolimnete – čo by sa dalo voľne preložiť ako „netvor z čiernej lagúny”.
Celkovo tento film hodnotím veľmi kladne. Nevšedné spracovanie a stvárnenie, ktoré by mu mohlo závidieť mnoho dnešných horrorov, je hlavným dôvodom prečo sa na tento film nezabudlo a pravdepodobne nikdy nezabudne. Niekomu sa možno pri pozeraní objaví na tvári jemný úškrn, ale to je vzhľadom na vek tohto filmu viac ako pochopiteľné. Genialitu tohto filmu ocenia najme bádatelia po starších horrorových klasikách, ale verím že príbeh a neustále sa vracajúce a spolupracujúce motívy dokážu priblížiť netvora z čiernej lagúny aj dnešnému mainstreemovému divákovi.