Chaudron infernal, Le (1903)


Režie: Georges Méliès
Rok výroby: 1903
Délka: 1 min
Země: Francie

 

Už nejakú dobu ma drží snaha o zozbieranie čo najväčšieho počtu filmov – horrorov, ktoré by niektorí označili určite za relikvie. Keď sa mi podarilo nájsť Frankensteina (1910), neveril som, že by sa dalo ísť ešte hlbšie do histórie. Po dlhej dobe sa mi však podarilo prelomiť túto hranicu. Le Chaudron infernal alebo ak chcete The Infernal Boiling Pot posunul moje skoro až archeologické chúťky na rok 1903.

Georges Méliès – režisér, scenárista a herec v jednej osobe vytvoril tento film v dobe, keď bola svetová kinematografia prakticky iba v plienkach. Tvorili sa prvé snímky, ktoré napriek svojej jednoduchosti dokázali ohúriť masy divákov. Georges Méliès však kinematografiu posunul kilometrovými krokmi. Pred tým, ako sa k filmu vôbec dostal Georges Méliès riadil divadlo a venoval sa dráhe iluzionistu a kúzelníka. Nesporne aj tieto skúsenosti pomohli dať krídla jeho fantázii, ktorá sa neuveriteľne vybúrila neskôr na plátne. Mnohí ho považujú za vizionára, otca špeciálnych efektov a na tomto snímku je jasne vidieť prečo.

La Chaudron Infernal ukazuje príbeh dvoch nazelenalých démonov, ktorí vo veľkom kotly upaľujú hriešne duše smrteľníkov. Tie na záver filmu povstanú z kotla a začnú krúžiť démonom nad hlavami v podobe akýchsi duchov, ktorí neskôr vzbĺknu a zhoria na prach.

Určite si poviete, že čo sa deja týka je to dosť jednoduché a priamočiare. Čo sa dá ale čakať od stopáže 66 sekúnd. Dĺžka filmu je jeho jediná a najväčšia slabina. Méliès mal v dobe vzniku tohto filmu na konte aj oveľa dlhšie kúsky ako napríklad svoj najznámejší film Le Voyage dans la lune (1902), ktorého dĺžka (8 min (25 fps) / 14 min (16 fps)) bola podstatne väčšia. Pozornejší z vás si ale určite všimli moju poznámku o „nazelenalých démonoch“. V roku 1903 farebný film ešte neexistoval, ale Mélies chcel dať tomuto filmu istý nadčasový efekt. Podarilo sa mu to najme vďaka farbe, ktorú docielil ručným vymaľovaním každého políčka samostatne. Ide o časovo náročnú procedúru, čo bol určite dôvod prečo je podiel farebných filmov na Mélièsovej tvorbe (zhruba 500 filmov) tak malý (iba 7 filmov) a prečo je stopáž tohto filmu značne kratšia.

Méliès mal slabosť pre zobrazovanie výjavov z pekla. Táto záľuba sa prejavovala prakticky v celej jeho tvorbe. Už v roku 1896, keď vytvoril historicky prvý horror (Devils Castle) si zahral Mephistophelesa. Úloha nazelenalého démona mu sadla aj v Le Chaudron infernal. Najme vďaka už spomínaným kúzelníckym skúsenostiam a znalostiam stop-motion efektov, vytvoril na plátne naozaj pekelné divadlo. Mnohý tento film považujú za jeden z najstarších horrorov, a myslím si že vcelku oprávnene. Vidieť v tej dobe upálenie troch ľudí a následne ich vznášajúcich sa duchov muselo byť naozaj desivé. V dnešnej dobe môže niekomu tento film pripadať smiešny, miestami groteskný, ale zamyslime sa nad tým, čo budú o našich dnešných „strašiakoch“ hovoriť ľudia o sto rokov. Každopádne ide o snímok ktorí nepochybne patrí do horrorovej histórie, a ktorí vznikol najme vďaka genialite jedného muža – Georgesa Mélièsa.

Film si môžete pozrieť napríklad tu : http://youtube.com/watch?v=cxwQsXi0dZc

Sdílejte článek

Nový komentář