Režie: Bernard L. Kowalski
Rok výroby: 1959
Délka: 62 min
Země: USA

Hrají:
Ken Clark … (Steve Benton)
Yvette Vickers … (Liz Walker)
Jan Shepard … (Liz Walker)
Michael Emmet … (Cal Moulton)
Tyler McVey … (Doc Greyson)
Bruno VeSota … (Dave Walker)
Gene Roth … (Sheriff Kovis)
…a další

50te roky na horrorovej scéne patrili jednoznačne scifi-horrorovým monštrám z dielne zväčša zámorských štúdií. V tomto období vznikali kultové Creature from Black Lagoon – 1954, dobre spracované Tarantula – 1955, miestami úsmevné Attack of the Crab Monsters – 1957 a určite aj nie zrovna podarené príšery. Film Attack of the Giant Leeches zaraďujem žiaľ do tej poslednej skupiny, keďže prerastené pijavice mi pripadali kadejako len nie strašidelne.

Celý príbeh, postavy a aj celkové dianie je až priveľmi klišéovité nato, aby človek tento počin mohol brať vážne. Na začiatok tu máme ožrana, ktorí počas svojho výletu na loďke narazí na tajomné tvory. Ako by sa dalo čakať, nikto reprodukcii jeho zážitkov neverí a tak život v malej komunite ide ďalej. Neskôr sa však nájde mŕtvola a séria nečakaných /pre obyvateľov okolia močiara/ udalostí prebudí v mladom a ambicióznom šerifovi domnienku, že starí ožran asi hovoril pravdu. Samozrejme ani jemu, napriek jeho pátraniu v močiari a získavaniu informácií u fundovaného vedca nikto neverí a tak ide život v malej komunite opäť ďalej. Toto sú len dva príklady neuveriteľnej absurdnosti príbehu ako takého. Nechápem prečo sa tvorcovia obťažovali ukazovať nejaké náznaky a budovať akú takú atmosféru, keď rojkovi ktorí mal pohnúť príbehom stačilo, aby narazil na jeden nesúhlasný názor – partia v krčme, služobne starší šerif – a v momente jeho nutkanie prísť na vyriešenie záhady kleslo na bod nula. „Však načo, aj tak mi nikto neverí, radšej si tu sadnem do kúta a nič tým nepokazím.“ Zhruba po pol hodine sa dej neposunul prakticky nikam. Jediné zaujímavé dianie, ktoré sa dostalo do popredia na úkor obrých pijavíc, bola nefungujúca domácnosť tučného majiteľa baru a jeho mladej a krásnej manželky. Tá, keďže si ho určite brala z čistej „lásky“, nachádza útechu v náručí svojho milenca. Ich hádky a obviňovanie menili v istých fázach film na nechutnú telenovelu a nie na očakávanú dobrodružnú a napínavú zábavu.

Film má minutáž zhruba 62 minút, a úprimne povedané sa mi z celého filmu páčilo asi 20 sekúnd a to záber na pijavice útočiace na ľudí v ich domovskej jaskyni. Inak by som tento film označil za bezbrehú nudu, ktorú z biedy vytrháva jedine výkon hlavného krásavca Kena Clarka /Steve Benton/ a aj to skôr z komediálneho hľadiska.

Predstavte si chlapíka, výzorom podobajúceho sa na Old Shatterhanda, ktorí pri plavbe po močiari začuje akýsi pohyb na brehu a okamžite preto spozornie. Krátko nato sa porozhliadne a napriek tomu že čudesné zvuky stále prichádzajú, vďaka tomu, že má v hlave integrovaný sonar hrdo prehlási : „Čokoľvek tu bolo, už tu nieje“. A samozrejme potom pokračuje v tupej konverzácii s krásavicou po jeho boku.

**Spoilers**

Takýchto scén je tu mnoho a ak by som ich mal opísať všetky, efektívnejšie by určite bolo poslať sem celý scenár. Klincom do rakvy je riešenie vzniknutého problému z bažín. Ak by vás niečo otravovalo a boli by ste Američan plný patriotizmu (vo filme sa vyskytnú narážky, že za to môžu komunisti), najlepšie riešenie by bol určite dynamit. „Old Shatterhand“ preto neváhal, hodil do bažiny dynamit, odpálil ho a čakal čo sa bude diať. Keď z vody vyplávali dve obrie pijavice, bol spokojný že je problém vyriešený, keďže vďaka integrovanému sonaru vedel, že slizákov pod vodou viac nieje.

**Spoilers**

Jediná vec ktorá ako tak obhajuje tento film je na tú dobu nízky rozpočet. 70 000 dolárov je naozaj málo a odniesol si to asi každý aspekt filmu. Kostýmy pijavíc vyzerajú strašne neforemne a verím tomu, že aj moja babka na svojom starom šijacom stroji by to zvládla lepšie. Kulisy sú umelé a pôsobia ako kulisy amatérskeho divadla a nie filmu. Najuveriteľnejšia bola asi voda, ktorá nieje ale zase tak finančne náročná, keďže si tečie prakticky kdekoľvek. Jediné plus si zaslúži jaskyňa, ktorá aspoň na pár sekúnd dodá filmu dusnú atmosféru. Ale naozaj iba na pár sekúnd.

Tento film je typickým nízkorozpočtovým projektom doby, kedy každý chcel vytvoriť nejaké šokujúce a inovatívne monštrum. Herci, ktorí v tomto filme vystupovali sa neskôr zaradili do seriálov a logicky nežali nejaké väčšie úspechy. Aj režisér Bernard L. Kowalski, ktorému tematika príšer nevyšla už v roku 1958 filmom Night of the Blood Beast sa vcelku správne rozhodol, že toto asi nebude jeho parketa a začal tak začal točiť seriály. Pre zaujímavosť uvediem, že má okrem niekoľkých televíznych filmov o detektívovi Columbovi aj čiastočný podiel na seriáloch Magnum, Diagnóza vražda alebo Knight Rider.